oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA;TASR
Ak prechádzate autom Talianskom, určite vám udrú do očí ceny pohonných hmôt, ktoré sú väčšinou dosť vysoké, bez ohľadu na to, čo stojí ropa na svetovom trhu. Existujú pre to dva dôvody.
Jedným z nich je 22 % daň z pridanej hodnoty (DPH). Ale skutočný vinník je inde, je to archaický druh daní s názvom "accisa." Tieto dane boli pridané k cene pohonných hmôt počas niekoľkých rokov, dnes už celková kumulovaná accisa predstavuje viac ako polovicu spotrebiteľskej ceny za pohonné hmoty.
Accisa bola zavedená na financovanie krízovej činnosti vlády, zaťažuje nielen pohonné hmoty, ale aj niektoré ďalšie produkty. Prvá accisa bola zavedená v roku 1935, kedy boli občania kráľovstva vyzvaní, aby platili navyše 1,90 líry na liter paliva (v prepočte upravenom o infláciu je to v súčasnosti asi 1,7 eura). Peniaze šli na financovanie vojny v Etiópii pod vedením Benita Mussoliniho.
Zaujímavosťou je, že táto forma dane nebola nikdy zrušená, Taliani do dnes platia za túto vojnu. A nebola to jediná accisa, ďalšiu začali vyberať v roku 1956, 14 lír na liter , vybrané finančné prostriedky mali pomôcť čeliť kríze v Suezskom prieplave. Rovnako stále platia aj accisa zavedené o sedem rokov neskôr, v roku 1963, kedy Taliansko pridal ďalších 10 lír na financovanie rekonštrukcie po ničivom pretrhnutí hrádze Vajont v severnom Taliansku.
A mohli by sme pokračovať ďalej, až do roku 2012, kedy bola zavedená zatiaľ posledná accisa na pomoc po zemetrasení v oblasti Emilia. Pri pohľade na zoznam týchto daní sme svedkami niektorých z najtemnejších stránok talianskej histórie, jedna pohroma nasleduje druhú.
1935, 1,9 líry, vojna v Etiópii
1956, 14 lír, Suezský prieplav
1963, 10 lír, kolaps Vajont
1966, 10 lír, povodne vo Florencii
1968, 10 lír, zemetrasenie v Belice
1976, 99 lír, zemetrasenie vo Friuli
1980, 75 lír, zemetrasenie v Irpinii
1983, 205 lír, vojna v Libanone
1996, 22 lír, misia v Bosne
2004, 0,02 euro, nová zmluva zamestnancov štátnej železnice
2005, 0,005 euro, nákup ekologických autobusov
2009, 0.0051 euro, zemetrasenie v L'Aquila
2011, 0.0071 až 0, 0055 euro, financovanie kultúry
2011, 0,04 euro, migračná kríza
2011, 0,0089 euro, záplavy v Ligúrii a Toskánsku
2011, 0,082 euro, úsporné opatrenia
2012, 0,02 euro, zemetrasenie v Emilia
Teoreticky, platnosť každého z týchto krokov by mala po čase vypršať. No nestalo sa tak. Keď sa Taliani (a nielen oni) zastavia na čerpacej stanici, aby si doplnili palivo do nádrže, môžu si spomenúť napríklad na roky fašizmu, na štrajky železničných robotníckych, ale aj mnohé prírodné katastrofy, ktoré postihli krajinu v minulom storočí.
