oPeniazoch.sk, Motley Fool Foto: thinkstock
Mladšia generácia priveľa fňuká, má málo pokory a očakáva zaručený úspech, pričom im chýba zodpovednosť. To všetko sa hovorí, nie je to nič oficiálne. Prieskumy v sociálnych trendoch ale potvrdzujú, že dve tretiny, alebo niekedy aj viac respondentov sa domnieva, že v porovnaní s mladšou generáciou, viac vyznávajú morálne hodnoty, majú lepšiu pracovnú morálku a viac rešpektujú ostatných.
Samozrejme, že podobný pohľad mali na svojich potomkov aj iné generácie rodičov. Sami sa neraz vyjadrili, že morálka sa časom ohromne zmenila a že myšlienka osobnej zodpovednosti je určujúcim prvkom generácie druhej svetovej vojny. Neskôr, po zmene spoločenských pravidiel, boli zástupcovia tejto generácie vývojom doslova zdesení.
Ale pozrime sa ešte hlbšie do histórie. Desaťročia predtým sa cieľom kritiky stala arogancia bohatstva. Mladšia generácia bola kritizovaná za to, že prestala chodiť do kostola, za provokatívne oblečenie, aj za porušovanie zavedeného pracovného pokoja. Tento trend pokračuje stále ďalej. Niekto, kto sa snaží ctiť si tradície, bude zákonite sklamaný mladšou generáciou. Česť výnimkám.
Ale prečo?
Je lepšie sa na celú vec pozrieť v časovom horizonte. Všimnite si, ako mladšiu generáciu vôbec nezaujímajú problémy, ktoré riešite. A ako vás to dokáže rozčúliť. U mladých prevažuje všeobecný nezáujem, ale to ešte neznamená, že sú leniví, keď nemusia trpieť toľko ako vy. Cez to všetko sa vytvára sklamanie z mladších generácií, ktoré nezaujímajú tie isté hrozby, ktoré znepokojujú starších.
Popíšme to na extrémnom príklade. Predstavte si, že sa presuniete do Európy 14. storočia a skúšate sa vžiť do role matky, ktorej dieťa práve zomrelo v horúčkach na šarlach. Ako by ste sa asi ako takáto matka cítili, keby vám niekto povedal, že vaše dieťa by v budúcnosti mohlo prežiť, stačilo by liečenie dostupnými antibiotikami. Ohromila by vás takáto predpoveď? Sotva. Boli by ste nešťastní, sužoval by vás pocit, že vaše dieťa zomrelo len preto, že ste žili v zlom období histórie, zatiaľ čo budúce generácie sa dokážu vyliečiť z infekcie, ako by to ani nič nebolo.
Takýchto príkladov by sme si mohli nájsť niekoľko. Predstavte si opäť 14. storočie ako stojíte pri otrhanom mužovi a rozprávate mu o veľkom medzinárodnom letisku s Boeingom Dreamliner. Skúšate tomuto vyhladnutému otrhanému mužovi vysvetliť, ako rýchlo by sa dokázal dostať do svojho cieľa. V tomto prípade mužovi, ktorý sa počas svojej trojročnej púte do Jeruzalema dostal do zajatia a dokonca trpí morskou chorobou.
Alebo si predstavte, že by ste začali rozprávať niekomu, koho bolí zub, že na anestéziu si bude musieť počkať ešte ďalších 623 rokov. Predstavte si, že si človeka, ktorý strávil celý svoj život nesmierne zložitými matematickými výpočtami, ktoré ale dnes zvládne malá plastová vecička za pár centov z akéhokoľvek supermarketu.
Títo ľudia by čoskoro svoj údiv zmenili na nevôľu. Uvedomili by si nešťastie, že žijú v nesprávnom čase. To vysvetľuje, prečo najčastejšou sťažnosťou na mladšie generácie, je ich nedostatok tvrdej práce. Vaši prarodičia sa neraz museli brodiť kilometre v snehu, aby sa dostali do školy. Zo skutočnosti, že súčasní študenti si neraz vozia zadky vo vyhrievanom SUV, by asi boli nešťastní. Ale to je celkom racionálne, môže byť skutočne bolestivé predstaviť si všetky veci, ktoré ste nezažili len preto, že ste už veľmi starí. Môžeme to identifikovať ako nový druh komparatívnej chudoby. Človek je chudobný nie vo vzťahu k tomu, čo majú v rovnakom čase ostatní okolo neho, ale chudobný vo vzťahu k tomu, čo si dnes dokážeme len matne predstaviť. Väčšie možnosti a inteligentnejšiu budúcnosť.
Dôležité je uvedomiť si, že každá generácia má tento problém. V pravý čas sa aj dnešní mladí budú odvolávať na lenivosť a nedostatok ambícií svojich vlastných detí. Bude to možno v čase, keď už aj malé deti budú jazdiť v autách bez šoféra. Budeme ich považovať za lenivú generáciu, ktorá sa nedokáže ani naučiť šliapať na pedále a pritom krútiť volantom a ešte nebodaj aj radiť rýchlosti. A budeme frustrovaní z toho, že oni už vlastne ani nikdy nezablúdia, hoci idú po ulici v úplne neznámom meste. Bude to rovnaké ako dnes, ako včera, ako kedysi.
