Americká centrálna banka Fed bude pokračovať v sprísňovaní svojej menovej politiky aj v budúcom roku.
Presvedčení sú o tom viacerí analytici. Podľa nich ďalšie zvyšovanie hlavnej úrokovej sadzby bude závisieť od vývoja americkej ekonomiky, tamojšieho trhu práce a svetového hospodárstva.
Fed v stredu (16.12.) zvýšil základnú úrokovú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu na 0,25 % až na 0,50 % prvýkrát od roku 2006. "Keď tu máme prvý krok amerického Fedu už v roku 2015, rok 2016 bude v skutočnosti pokračovaním tohto smerovania. Fed bude úrokové sadzby normalizovať, pokiaľ ekonomika bude pokračovať na svojej ceste rastu a stability. Očakával by som, že zaznamenáme dve až štyri zvýšenia úrokových sadzieb v roku 2016," predpokladá globálny riaditeľ pre segment fixných výnosov spoločnosti Fidelity International Andrew Wells.
Aj analytička Poštovej banky Jana Glasová očakáva, že Fed bude pokračovať vo zvyšovaní sadzieb počas budúceho roka. "Všetko však bude závisieť od toho, aké dáta budú prichádzať z americkej ekonomiky a trhu práce, ako sa bude vyvíjať svetové hospodárstvo a ako sa bude dariť globálnym finančným trhom. V horizonte budúceho roka sa teda vytvárajú predpoklady pre ďalšie zhodnocovanie dolára a oslabovanie eura, pričom dosiahnutie parity nie je vôbec vylúčené," predpokladá Glasová.
Makroekonóm spoločnosti Colosseum František Bostl pripomenul, že tohtotýždňové zvýšenie úroku očakávalo 80 % analytikov z celého sveta. "Počas posledných dní sa toto očakávanie prejavovalo hlavne na dlhopisových trhoch, kde rástli výnosy vládnych dlhopisov. Americké akciové trhy ihneď po oznámení reagovali miernym rastom," uviedol Bostl. Podľa jeho slov analytici aj investori sa veľmi nezhodujú v prínosoch zvýšenia sadzieb. "Predpokladá sa, že rozličné názory spôsobia na trhu skôr vyššiu kolísavosť cien než jasný trend," očakáva Bostl.
Podľa Glasovej by sa v nasledujúcich dňoch kurz eura voči doláru výrazne meniť nemal. "Zvýšenie sadzby zo strany Fedu je samozrejme signálom pre posilňovanie doláru, ale predpokladáme, že v nasledujúcich dňoch nedôjde k tak výraznému posilňovaniu americkej meny, ktoré by viedlo až k prelomeniu parity," doplnila Glasová.
Prípadné oslabenie eura však zase môže viesť k podpore exportérov. "Slabšia domáca mena robí tovary vyvážané do zahraničia lacnejšími, a teda konkurencieschopnejšími. Pre slovenských exportérov vyvážajúcich svoje výrobky do neeurového zahraničia bude teda ďalšie oslabovanie eura pozitívom. Na druhej strane prostredníctvom slabého eura sa bude takpovediac dovážať inflácia, keďže tovary dovážané zo zahraničia budú na slovenskom trhu drahšie," dodala Glasová.
Zvýšenie úrokových sadzieb Fedom však môže mať vplyv napríklad na financovanie štátneho dlhu. "Krátkodobý dlh bude drahší. A to pre každého. Štát bude o niečo drahšie refinancovať krátkodobé dlhopisy, taktiež firmy, a domácnostiam sa zdražia spotrebné úvery," skonštatoval analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Zároveň však upozorňuje na to, že krátkodobý dlh je pre americkú ekonomiku menej dôležitý ako dlhodobý. "Taktiež nejde o nejaké výrazné zvýšenie úročenia. Keď ekonomika zvládla rast dlhodobého úročenia, tak by sa mala vyrovnať aj s rastom krátkodobého," podotkol Boros.
Podľa hlavného ekonóma Saxo Bank Steena Jakobsena môžu byť investori svedkami pádov aj rastov v dôsledku zvyšovania sadzieb Fedom. "Určite to bude mať nepriaznivý vplyv na úvery, a teda aj na bankroty firiem. Počas zvyšovania sadzieb významne vzrastie podiel bankrotujúcich firiem, ale aj miera zlyhaných úverov," skonštatoval Jakobsen. Podľa jeho slov totiž, keď cena kapitálu začne rásť, ziskovosť podnikov klesne. Rovnako sa spomalí aj tempo rastu svetovej ekonomiky. "Problémy sa teda nebudú týkať len rozvíjajúcich sa trhov a komodít, ale môžu sa dotknúť celých odvetví aj dlhov vlád. Bude to však očistný proces. V konečnom dôsledku bude zvyšovanie sadzieb pozitívne," dodal Jakobsen.
