Slováci majú v bankách viac peňazí uložených, ako z nich požičaných. Dospelý našinec má uložených v priemere 6,9 tis. EUR, teda o zhruba „tisícku“ viac ako dlží. To je, rovnako ako pri úveroch, zhruba 3,5 – krát menej ako je európsky priemer.
V uplynulých dňoch bolo horúcou témou tempo zadlžovania sa slovenských domácností. Aktuálna situácia na poli úrokov, ale aj v našom hospodárstve spôsobuje to, že si môžeme požičiavať za rekordne lacno.
Podľa analýzy Poštovej banky vychádzajúcej z údajov NBS a ECB, mali Slováci k 31.10.2015 z bánk požičaných 24,3 mld. EUR, čo je o takmer 13 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Zhruba tri štvrtiny tohto objemu pripadlo na úvery spojené s bývaním. Približne každé šieste euro bolo požičané vo forme spotrebiteľských úverov.
Ku koncu októbra mal každý dospelý Slovák od bánk požičaných v priemere 5,8 tis. EUR. To je zhruba 3,5 – krát menej ako európsky priemer, ktorý predstavoval až takmer 20 tis. EUR. V rámci európskeho porovnania patríme k tým menej zadlženým národom, nakoľko Slovensko uzatvára prvú „desiatku“ krajín s najnižším dlhom pripadajúcim na dospelého obyvateľa. Spomedzi našich susedov ale majú vyššie podlžnosti len Rakúšania, ktorí majú z bánk požičaných v priemere až 21,4 tis. EUR. Naopak, najmenej zadlžení sú Maďari, ktorých priemerná výška úverov na dospelého obyvateľa je o viac ako polovicu nižšia ako u nás. V rámci únie majú najnižšiu sumu požičanú obyvatelia Rumunska a Bulharska, kde výška úverov nedosahuje v priemere ani 2 tis. EUR na hlavu.
Celková výška vkladov obyvateľstva predstavovala na Slovensku k poslednému októbrovému dňu úroveň 28,3 mld. EUR, čo je v medziročnom porovnaní vyše 7 – percentný nárast. Najväčší kus koláča si ukrojili bežné vklady, ktoré predstavovali viac ako tretinu všetkých uložených prostriedkov. Viac ako pätinové zastúpenie mali termínované vklady do 1 roka. Prvú trojku, s takmer 17 % – ným podielom, uzavreli „termiňáky“ s viazanosťou nad 2 roky.
Smerom na sever a západ Európy sa priemerná výška úverov pripadajúcich na jedného dospelého zvyšuje. Podobne je to aj s vkladmi. Najviac požičaných, ale aj uložených peňazí majú Luxemburčania. V oboch prípadoch tieto sumy dosahujú približne 16 – násobok tých slovenských.
Stav úverov a vkladov v krajinách EÚ k 10/2015 | |||
---|---|---|---|
Krajina | úvery domácností na obyvateľa 18+ (EUR) | vklady domácností na obyvateľa 18+ (EUR) | úverová suma na 100 EUR vkladu (EUR) |
Rumunsko* | 1 463 | 1 969 | 74 |
Bulharsko* | 1 549 | 3 462 | 45 |
Maďarsko* | 2 383 | 2 788 | 85 |
Litva | 3 194 | 4 315 | 74 |
Lotyšsko | 3 322 | 3 383 | 98 |
Poľsko* | 4 791 | 4 968 | 96 |
Chorvátsko* | 4 783 | 7 174 | 67 |
Slovinsko | 5 227 | 9 337 | 56 |
Česká republika* | 5 553 | 8 648 | 64 |
Slovensko | 5 759 | 6 870 | 84 |
Estónsko | 6 809 | 5 504 | 124 |
Taliansko | 12 232 | 19 102 | 64 |
Grécko | 12 052 | 11 306 | 107 |
Malta | 14 013 | 29 170 | 48 |
Portugalsko | 14 211 | 16 299 | 87 |
Belgicko | 17 265 | 36 930 | 47 |
Španielsko | 18 860 | 19 696 | 96 |
eurozóna | 19 924 | 24 403 | 82 |
Rakúsko | 21 417 | 32 767 | 65 |
Francúzsko | 21 869 | 24 648 | 89 |
Nemecko | 22 498 | 29 348 | 77 |
Írsko | 27 330 | 27 886 | 98 |
Fínsko | 27 870 | 18 816 | 148 |
Cyprus | 31 005 | 34 935 | 89 |
Holandsko | 33 801 | 30 132 | 112 |
Veľká Británia* | 33 379 | 31 830 | 105 |
Švédsko* | 44 704 | 21 559 | 207 |
Luxembursko | 92 779 | 107 175 | 87 |
Zdroj: prepočet Poštovej banky podľa údajov ECB | |||
Pozn.: domácnosti zahŕňajú aj neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam; dáta za Dánsko neboli dostupné | |||
* údaje k 9/2015 |
Nižšiu zadlženosť Slovákov odzrkadľuje aj ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru objem úverov a vkladov. Na 100 EUR v banke vložených pripadá u nás 84 EUR z banky požičaných. To je porovnateľné s priemerným Európanom, na ktorého takto pripadá len o niečo nižšia suma, a to 82 EUR. Celkovo obyvatelia až 20 členských krajín EÚ majú v bankách viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Najzadlženejšími sú Švédi, ktorí si v priemere požičali o 107 EUR viac, ako do banky vložili. Úvery prevyšujú vklady aj vo Fínsku, v Estónsku, Holandsku, Grécku a vo Veľkej Británii. Naopak, najmenej zadlženými sú Bulhari a Malťania, ktorých vklady sú o viac ako polovicu vyššie než úvery.
Pod vývoj na bankovom trhu sa už dlhšie obdobie podpisuje najmä uvoľnená menová politika ECB a nízka hlavná úroková sadzba banky. Tá ostane na rekordnom minime s veľkou pravdepodobnosťou aj celý budúci rok. Slováci si tak aj v najbližších mesiacoch budú požičiavať za lacno. Dohodnutá priemerná ročná úroková miera pri novoposkytnutých úveroch dosiahla v októbri tohto roka úroveň 11,45 % pri spotrebiteľských úveroch a 2,62 % pri úveroch na nehnuteľnosti.
Autorom je Dominika Ondrová, analytička Poštovej Banky.