Slovensko v prvej desiatke krajín s najnižším dlhom pripadajúcim na dospelého obyvateľa

oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: thinkstock

Slováci majú v bankách viac peňazí uložených, ako z nich požičaných. Dospelý našinec má uložených v priemere 6,9 tis. EUR, teda o zhruba „tisícku“ viac ako dlží. To je, rovnako ako pri úveroch, zhruba 3,5 – krát menej ako je európsky priemer.

V uplynulých dňoch bolo horúcou témou tempo zadlžovania sa slovenských domácností. Aktuálna situácia na poli úrokov, ale aj v našom hospodárstve spôsobuje to, že si môžeme požičiavať za rekordne lacno.

Podľa analýzy Poštovej banky vychádzajúcej z údajov NBS a ECB, mali Slováci k 31.10.2015 z bánk požičaných 24,3 mld. EUR, čo je o takmer 13 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Zhruba tri štvrtiny tohto objemu pripadlo na úvery spojené s bývaním. Približne každé šieste euro bolo požičané vo forme spotrebiteľských úverov.

Ku koncu októbra mal každý dospelý Slovák od bánk požičaných v priemere 5,8 tis. EUR. To je zhruba 3,5 – krát menej ako európsky priemer, ktorý predstavoval až takmer 20 tis. EUR. V rámci európskeho porovnania patríme k tým menej zadlženým národom, nakoľko Slovensko uzatvára prvú „desiatku“ krajín s najnižším dlhom pripadajúcim na  dospelého obyvateľa. Spomedzi našich susedov ale majú vyššie podlžnosti len Rakúšania, ktorí majú z bánk požičaných v priemere až 21,4 tis. EUR. Naopak, najmenej zadlžení sú Maďari, ktorých priemerná výška úverov na dospelého obyvateľa je o viac ako polovicu nižšia ako u nás. V rámci únie majú najnižšiu sumu požičanú obyvatelia Rumunska a Bulharska, kde výška úverov nedosahuje v priemere ani 2 tis. EUR na hlavu.   

Celková výška vkladov obyvateľstva predstavovala na Slovensku k poslednému októbrovému dňu úroveň 28,3 mld. EUR, čo je v medziročnom porovnaní vyše 7 – percentný nárast. Najväčší kus koláča si ukrojili bežné vklady, ktoré predstavovali viac ako tretinu všetkých uložených prostriedkov. Viac ako pätinové zastúpenie mali termínované vklady do 1 roka. Prvú trojku, s takmer 17 % – ným podielom, uzavreli „termiňáky“ s viazanosťou nad 2 roky.

Smerom na sever a západ Európy sa priemerná výška úverov pripadajúcich na jedného dospelého zvyšuje. Podobne je to aj s vkladmi. Najviac požičaných, ale aj uložených peňazí majú Luxemburčania. V oboch prípadoch tieto sumy dosahujú približne 16 – násobok tých slovenských.

Nižšiu zadlženosť Slovákov odzrkadľuje aj ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru objem úverov a vkladov. Na 100 EUR v banke vložených pripadá u nás 84 EUR z banky požičaných. To je porovnateľné s priemerným Európanom, na ktorého takto pripadá len o niečo nižšia suma, a to 82 EUR. Celkovo obyvatelia až  20 členských krajín EÚ majú v bankách viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Najzadlženejšími sú Švédi, ktorí si v priemere požičali o 107 EUR viac, ako do banky vložili. Úvery prevyšujú vklady aj vo Fínsku, v Estónsku, Holandsku, Grécku a vo Veľkej Británii. Naopak, najmenej zadlženými sú Bulhari a Malťania, ktorých vklady sú o viac ako polovicu vyššie než úvery. 

Pod vývoj na bankovom trhu sa už dlhšie obdobie podpisuje najmä uvoľnená menová politika ECB a nízka hlavná úroková sadzba banky. Tá ostane na rekordnom minime s veľkou pravdepodobnosťou aj celý budúci rok. Slováci si tak aj v najbližších mesiacoch budú požičiavať za lacno. Dohodnutá priemerná ročná úroková miera pri novoposkytnutých úveroch dosiahla v októbri tohto roka úroveň 11,45 % pri spotrebiteľských úveroch a 2,62 % pri úveroch na nehnuteľnosti.        

Autorom je Dominika Ondrová, analytička Poštovej Banky.

• Zdieľať

• Tip na článok?