Slovenská ekonomika bude v tomto a trochu aj v budúcom roku ešte pod svojím potenciálom, to znamená podchladená.
Slovenská ekonomika bude v tomto a trochu aj v budúcom roku ešte pod svojím potenciálom, to znamená podchladená. Povinnosť vlády robiť reštrikčné opatrenia podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) začína až vtedy, keď sa ekonomika prehrieva.
Kažimír to uviedol v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Reagoval tak na svojho oponenta v diskusii, nezaradeného poslanca Národnej rady (NR) SR Jozefa Kollára. Ten ministrovi v rámci schváleného rozpočtu na budúci rok vyčítal, že súčasné lepšie časy mohol a mal využiť na väčšie úspory vo verejných financiách. „Kedy šetriť, ak nie teraz?“ zdôraznil Kollár.
Podľa Kažimíra si však vláda urobila svoj kus práce. „Zlepšili sme o 5 % za posledných päť rokov štrukturálny deficit a o 17 % sme išli hore s naším ekonomickým rastom,“ vyčíslil šéf rezortu financií. Nastavenie konsolidácie, ktoré si vláda zvolila, podľa neho bolo a je plne v súlade s európskymi pravidlami. „Na to sme si vždy dávali obrovský pozor,“ uviedol.
Ďalší vývoj podľa ministra naznačuje rozpočet, ktorý hovorí aj o cieľoch v rokoch 2017 a 2018. „Prvýkrát v histórii sme stanovili cieľ deficitu nula, čo je vlastne vyrovnané nominálne hospodárenie,“ vyzdvihol Kažimír. Zároveň však priznal, že s týmito cieľmi sa musí stotožniť aj nová vláda po budúcoročných voľbách, ktorá buď pôjde podľa tohto plánu, alebo si zvolí iné tempo konsolidácie.
Podľa Kollára slovenskej ekonomike v súčasnosti prial vývoj v domácom aj v externom prostredí. Spomenul napríklad výrazný pokles cien ropy, oslabenie eura voči doláru či „napumpovanie“ peňazí do ekonomiky zo strany Európskej centrálnej banky. Zároveň sa v rámci domácej ekonomiky zlepšil výber daní a rástol domáci dopyt. Rozpočet vlády na budúci rok nazýva rozpočtom premárnených príležitostí.
Chýba mu v ňom riešenie troch typov dlhov. A to dlhu modernizačného, ním myslel zanedbané dlhodobé financovanie napríklad ciest II. a III. triedy či obnovu štátnych budov. Ďalej dlh reformný, ktorým narážal na chýbajúce reformy školstva, zdravotníctva a verejnej správy. Tretí zanedbaný dlh je podľa neho tzv. implicitný. Ten vyjadruje rozdiel medzi očakávanými príjmami a výdavkami štátu v budúcnosti a súvisí napríklad so starnutím obyvateľstva.
