Tri spôsoby, ako odmietnuť, keď vaše dospelé dieťa žiada peniaze

, Credit.com Foto thinkstock

Počuli ste to už asi tisíckrát. Šetrite, kým zarábate, aby ste sa mali lepšie, keď budete na dôchodku. Môže však nastať situácia, podobná tej v lietadle, kedy si najskôr sebe musíte nasadiť masku na dýchanie, až následne pomôcť svojmu dieťaťu. Môžete si dovoliť poskytovať finančnú výpomoc pre svoje dospelé dieťa? Odmietnutie v podobe slovíčka "nie" tak neraz zostane uviaznuté v krku.

Dospelé deti finančne podporuje približne 42 % slovenských rodičov. Finančné kohútiky sa z ich strany zatiahnu najčastejšie, keď ich potomok dovŕši 24 rokov. Len 4 % slovenských rodičov počítajú s tým, že svoje deti budú finančne podporovať doživotne. Opačne to však neplatí. Až 78 % Slovákov priznáva, že svojim rodičov nedáva neskôr žiadne peniaze na prilepšenie. Len 16 % vracia rodičom ich starostlivosť v neskoršom veku a v priemere prilepšia rodičom o 260 eur. Vyplýva to z rozsiahleho medzinárodného prieskumu, ktorý si nechala na vzorke 4000 respondentov vypracovať v uplynulých týždňoch spoločnosť Profi Credit.

Podpora detí sa netýka len dávania peňazí. Neľahkú ekonomickú situáciu pri štarte do života rodičia často riešia aj tým, že umožnia svojim deťom, aby s nimi naďalej bývali a užívali si výhody tzv. mama hotela. „Spolu s deťmi najčastejšie žijú ľudia s vyššími príjmami a rozvedení rodičia. Na Slovensku je podiel medzi mužmi a ženami, ktorí žijú so svojimi rodičmi 50 ku 50, čo je rozdiel oproti zvyšným sledovaným krajinám, kde svoje detské izby u rodičov obývajú väčšinou muži,“ spresňuje Richard Lörincz, marketingový riaditeľ Profi Credit Slovakia, s.r.o. Na Slovensku si plnú chladničku, servis od mamy a domácu stravu užíva aj pod dovŕšení veku dospelosti 14 % "detí".

Je ťažké z niečoho obviňovať dospelé deti. Koniec koncov, v mnohých prípadoch nenasledujú príklad rodičov a žijú úplne odlišné životy. Kým rodičia pravdepodobne počas štúdia bývali na spoločných izbách internátov a delili sa aj o sociálne zariadenia, dnes je trend mať čo najväčšie súkromie. Žiť život vysokoškolského študenta znamená výber nábytku aj spolubývajúceho. Odborníci tvrdia, že vďaka niekdajšiemu študentskému životu sa dokážeme jednoduchšie prispôsobiť skromnejším podmienkam. Hlavne pokiaľ ide o veci, ktoré sme v tom čase považovali za luxus, napríklad cestovanie do zahraničia, alebo komfortne zariadená obývačka.

Takže nemôžete viniť svojich dospelých potomkov, ak si pýtajú peniaze. Oni už vyrastali s tým, že rodičia obetujú všetko aby ich zabezpečili. Pre mnoho ľudí je to prirodzený poriadok vecí. A niektorí rodičia sa ani časom nemenia. Hoci sa tým dostávajú do veľkého finančného rizika. Niekedy len tak zo zvyku, alebo kvôli zmyslu pre povinnosť, prikývnu a súhlasne povedia "áno", hoci po správnosti by odpoveď mala byť rázne "nie".

Spomeňme zopár extrémnych prípadov. Odhodlaný rodič nemá vôbec problém vziať si pôžičku, alebo siahnuť na svoje úspory, ak chce  pre svoje dospelé dieťa vybrať „adekvátny“ svadobný dar. Hoci toto dospelé dieťa už má svoje vlastné bývanie, domácnosť v ktorej normálne funguje so svojou snúbenicou. Alebo príbeh iného páru, ktorý sa rozhodol pomôcť s financovaním domu pre svoje  dospelé dieťa, zložili zálohu, hoci si takýto krok vôbec nemohli dovoliť. Znamenalo to vziať si ďalší pracovný úväzok, napriek tomu, že boli zrelí odísť do dôchodku.

Rodič bude svoje dieťa vždy podporovať. Niekedy by však jednuduché nie dokázalo ušetriť veľa náročných situácii a nemálo sĺz. Tu sú tri situácie, kedy nepotrebujete ospravedlnenie samého pred sebou ak žiadosť o finančnú pomoc odmietnete.

Keď si to nemôže dovoliť
Ak by finančný dar ohrozil odchod rodičov na dôchodok. Sformulované odmietnutie by mohlo vyzerať asi takto. "Ak by to bolo iba na základe nášho rozhodnutia, veľmi radi by sme vám peniaze poskytli, my však starneme a potrebujeme peniaze na bežný život, nemôžeme vám poskytnúť takú sumu bez toho, aby sme sa neocitli v ohrození. Takže musíme odmietnuť."

Keď sú peniaze použité inde
Ostatné scenáre pre negatívnu odpoveď sú ťažšie. Možno by ste si mohli dovoliť pomôcť, ale znamenalo by to vzdať sa svojho vysnívaného cieľa o ktorý sa snažíte už roky. V tom prípade by to mohlo vyzerať takto. "Milujeme ťa a vieme pochopiť čo od nás žiadaš, ale ak to urobíme, budeme musieť odložiť našu dovolenku pre tento rok. Ale ako vidíš starneme a chceme si ešte užiť, kým vládzeme, takže budeme míňať na seba namiesto toho, aby sme míňali na teba." Možno tak trochu nekompromisná formulácia, ktorá bude mať za následok slzy, alebo sa dotyčná osoba urazí. Možno padnú aj obvinenia zo sebectva. Napriek tomu je tu priestor pre rodičov vysvetliť svojmu potomkovi, že už dlhodobo šetria na určitú vec, ktorú museli roky odkladať zatiaľ čo sa venovali výchove detí. Život je príliš krátky. Je to často ťažké aj pre rodičov, cítia sa previnilo, aj ke´d je dieťa už dospelé.

Keď kúpa nie je práve najlepší nápad
Nakoniec je tu situácia, keď rodičia majú prostriedky, ale nepovažujú ich vynaloženie navrhnuté potomkom za najlepší nápad. Mladého už museli zachraňovať v minulosti niekoľkokrát, niet divu, že sú už v jeho investičných krokoch skeptickí. Tu je návod, ako povedať v takomto prípade nie. "Nemôžeme ti pomôcť, urobili sme to už mnohokrát v minulosti, a nemyslíme si, že si sa poučil. Je ťažké sa naučiť robiť múdre finančné rozhodnutia, ale človek sa musí poučiť. Sme tu, máme ťa radi, ale dokážeme ťa emocionálne podporovať, teraz však budeme musieť riešiť svoje vlastné finančné problémy." V tomto prípade, by podpora mohla zahŕňať napríklad to, že sa rodičia presvedčia, či ich mladý dospelý potomok vie, ako má kontrolovať svoj rozpočet a či dokáže zodpovedne pristupovať k úveru.

A kedy nadíde čas na "áno"?
To ale neznamená, že rodičia by nikdy nemali povedať "áno". Ak máte prostriedky a veríte, že to bude v najlepšom záujme dieťaťa, je to v poriadku. Skutočnosť je ale taká, že väčšina starších dospelých nemá prostriedky nazvyš. Mať peniaze na sporiacom účte nie je to isté, ako ich mať v hotovosti a dovoliť si vzdať sa ich. Iné je to ale v prípade núdze, kedy rodič bez rozmýšlania siahne na svoj núdzový vankúš, ak ho má. Aj za cenu, že to bude neskôr znamenať zníženie životného štýlu.

Najsmutnejšie je, keď sa rodičia obávajú povedať "nie", lebo by to malo za následok že stratia pozornosť svojho dieťaťa. Je pravda, že priemerné dieťa bude trochu nahnevané, ale to nebude trvať večne.

Súvisiace články

Aktuálne správy