oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Jednou z úloh Francúzska bude podľa denníka zmierniť vnútorné napätie tým, že zabezpečí lepšie príležitosti ľuďom, ktorým hrozí radikalizácia. Táto úloha však vyžaduje silnú ekonomiku, schopnú vytvárať kvalitné pracovné miesta. Trh práce pritom predstavuje Achillovu pätu funkčného obdobia prezidenta Hollanda.
Francúzsko je podľa prezidenta Françoisa Hollanda vo vojne s terorizmom. Je to vojna, v ktorej sa bude bojovať na mnohých frontoch. Hollande už zintenzívnil letecké údery proti Islamskému štátu v Sýrii, vyhlásil vo Francúzsku výnimočný stav a sľúbil zvýšenie výdavkov na bezpečnosť a obranu. Hoci tieto kroky môžu byť zásadné pre riešenie bezprostrednej teroristickej hrozby, na dosiahnutie dlhodobého úspechu bude musieť Hollande viesť vojnu aj na ekonomickom fronte.
Keď Hollande nastúpil do úradu, bola miera nezamestnanosti 9,8 %. Prezident sľúbil, že nebude v roku 2017 usilovať o znovuzvolenie, ak na trhu práce nenastane zlepšenie. Európska komisia však predpokladá, že Francúzsko tento rok zakončí s mierou nezamestnanosti 10,4 %. V budúcom roku sa podľa komisie situácia výraznejšie nezmení a na konci roka 2017 bude miera nezamestnanosti naďalej prekračovať desaťpercentnú hranicu.
Miera nezamestnanosti mládeže vo Francúzsku predstavuje 24 % a nachádza sa nad priemerom Európskej únie. Miera nezamestnanosti u nekvalifikovaných pracovníkov je v krajine trojnásobná v porovnaní s kvalifikovanými pracovníkmi, upozorňuje denník The Wall Street Journal.
Nie je pritom žiadnym tajomstvom, prečo sa francúzskej ekonomika nedarí. Analytici sa zhodujú v tom, že verejné výdavky a dane sú vo Francúzsku príliš vysoké. Trh práce navyše nie je dostatočne pružný a príliš rýchle zvyšovanie minimálnej mzdy podkopalo konkurencieschopnosť francúzskych podnikov. To má negatívny vplyv na marže a produktivitu, čo vedie k výraznému obmedzovaniu investícií.
Francúzska vláda už v reakcii na tieto problémy znížila firemné dane o 30 miliárd eur a uzavrela s odbormi dohodu umožňujúcu uvoľnenie niektorých pravidiel na trhu práce. Väčšina ekonómov však považuje doterajšie opatrenia za nedostatočné. Predstavitelia Európskej komisie i Medzinárodného menového fondu (MMF) upozorňujú, že trh práce vo Francúzsku zostáva veľmi skostnatený.
V strednodobom výhľade navyše nemožno očakávať ďalšie znižovanie daňového zaťaženia. Podľa MMF by Francúzsko na zabezpečenie poklesu verejného dlhu a na vytvorenie priestoru pre zníženie daní muselo zastaviť rast verejných výdavkov. Predpokladá sa však, že výdavky francúzskej vlády v tomto roku stúpnu o 1,6 % a na budúci rok o ďalších 1,2 %.
Hollande už dal jasne najavo, že Francúzsko kvôli zvýšeným bezpečnostným výdavkom pravdepodobne nesplní stanovené rozpočtové ciele. To by síce mohlo francúzsku ekonomiku v krátkom období podporiť, zároveň by to však mohlo viesť k ďalšiemu zhoršeniu produktivity a oddialeniu možného zníženia daní. Mohlo by to tiež podkopať dôveru v rozpočtové pravidlá eurozóny.
Najnovšie teroristické útoky v Paríži by sa podľa denníka mohli stať ďalším impulzom pre prehodnotenie zastaraného ekonomického modelu Francúzska, v ktorom vysoká úroveň verejných výdavkov zjavne nie je schopná zaistiť potrebnú sociálnu súdržnosť. Hrozí však aj nebezpečenstvo, že útoky by mohli vytvoriť prekážky pre trhovo orientované reformy. Mohli by totiž podporiť krajne pravicový Národný front, ktorej vodkyňa Marine Le Penová sa snaží osloviť voličov kombináciou odporu voči Európskej únii s presadzovaním vysokej úrovne sociálnej ochrany a hospodárskeho protekcionizmu.
