oPeniazoch.sk, rt.com Foto: YT/Workplace Democracy
Nová správa Svetovej banky varuje, že klimatická zmena môže do roku 2030 uvrhnúť do chudoby vyše 100 miliónov ľudí. To podľa amerického ľavicového ekonóma Richarda Wolffa nemení celkový obraz. Musí sa skoncovať predovšetkým so škandalóznou mierou nerovnosti. Profesor z newyorskej New School Univerzity svoje názory prezentoval v rozhovore pre server rt.com.
Svetová banka varuje, že stúpajúce teploty a prírodné katastrofy budú mať najväčší vplyv na komunity už teraz ohrozené chudobou. Inštitúcia je pritom často kritizovaná za svoje programy, ktoré často vedú k zhoršeniu ekonomickej situácie v jednotlivých krajinách. Podľa niektorých názorov tak Svetová banka v odvolávaní sa na klimatickú hrozbu iba odvádza pozornosť od uvedenej kritiky. Podľa Wolffa však táto stratégia nebude fungovať, ak nedôjde k drastickým zmenám.
"V minulosti bola Svetová banka extrémne konzervatívna sila úzko spolupracujúca s vládami väčšiny krajín sveta a urobila len málo k narušeniu status quo v týchto štátoch. Iba ich čas od času prinútila nasledovať ekonomické programy neoliberálneho typu," konštatuje ekonóm.
Dôkaz, že tento model nefungoval vidí v skutočnosti, že medzera medzi bohatými a chudobnými vo svete sa zväčšovala. To však neprimälo Svetovú banku prehodnotiť svoje kroky. Kým neuvidíme skutočne dramatický posun v tom, ako Svetová banka chápe svoju úlohu, komu pomáha a aké vrstvy spoločnosti chce pozdvihnúť, nie je podľa profesora žiadny dôvod veriť, že v budúcnosti bude konať inak ako v minulosti.
Wolff považuje za veľkú záhadu, prečo správa uvedenej inštitúcie spája extrémnu chudobu s klimatickou zmenou. "Jediné, čo si o tom môžeme myslieť, je to, že klimatická zmena sa stala vo svete veľkou otázkou," uvádza expert. Ihneď dodáva, že sa ňou mala Svetová banka začať zaoberať už pred rokmi. Dôvod vidí v tom, že USA, ktoré majú na Svetovú banku najväčší vplyv, váhali, či sa v otázke viac angažovať. "Zdá sa mi, že ide o snahu robiť niečo, čo môže byť populárne, čo im možno prinesie dobré hodnotenie v novinách. To však nemení základnú otázku existujúceho svetového ekonomického systému, ktorý vytvára rastúcu nerovnosť – a to je to, čím je potrebné sa zaoberať," deklaruje Wolff. Ako príklad uvádza správu, ktorá sa objavila pred niekoľkými týždňami, že došlo k prekročeniu míľnika: najbohatšie jedno percento ľudí sveta vlastní cez polovicu všetky svetovej likvidity.
Profesor to označuje za úplne škandalózne mieru nerovnosti. Prvou vecou, ktorú by Svetová banka podľa jeho názoru mala urobiť, je vyhlásiť uvedený stav za absolútne neprijateľný a prísť s politikou, ktorá zastaví daný spôsob nerovnej distribúcie svetového bohatstva. "V opačnom prípade sú tvrdenia o klimatickej zmene a zničujúce chudobe len reči a nemenia základný obraz," myslí si Wolff.
"Myslím, že ako zvyčajne ide o vytvorenie zástupného dojmu starostlivosti a dojmu konania, ktoré nie je skutočné," odpovedá ekonóm na otázku, či Svetová banka berie výzvu na boj proti chudobe vážne. Poukazuje na to, že Svetová banka i Medzinárodný menový fond (MMF) majú zlú reputáciu, keďže väčšine krajín pomáhajú s problémami len veľmi málo alebo príliš neskoro – v mnohých prípadoch prostredníctvom úsporných programov a neoliberálnych reforiem, ktoré v skutočnosti situáciu zhoršujú.
"Pár vodcov MMF a Svetovej banky ako teraz madam Legardeová a predtým Joseph Stiglitz túto realitu pochopili – hoci opäť málo a neskoro. Preto musí prísť zásadná zmena. Nie sú však pripravení ju urobiť. Preto sa starosť o klimatickú zmenu hodí len ako tragická náhrada za skutočnú akciu," kritizuje Wolff. Podľa neho táto kampaň nezmení mienku ľudí o uvedených organizáciách. "Myslím, že Svetová banka a MMF budú musieť urobiť veľké zmeny a je len málo signálov, že sa nejaké chystajú, aby zmenili svoju reputáciu. Sú súčasťou starého systému, tradičného systému, ktorému vládnu USA a ich spojenci v Európe a Japonsku," tvrdí profesor. Obom inštitúciám kladie za vinu aktuálny stav svetovej ekonomiky – rast nerovnosti aj krízu trvajúcu od roku 2008.
Zlá reputácia tak podľa jeho názoru bude túto menovú inštitúciu sprevádzať do vtedy, až zásadne zmení svoje konanie. "Pochybujem, že sa tak stane kvôli niečomu inému ako politickým otrasom vo svete, a myslím si, že to nás aj čaká," uzatvára ekonóm.
