Ako bývame: Vo vlastnom a bez hypotéky žijú až štyri pätiny slovenských domácností

oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: thinkstock

Priemerné ceny nehnuteľností sú stále zhruba o pätinu nižšie ako v období pred krízou. Napriek tomu môže v súčasnosti drvivá väčšina Slovákov o zabezpečení vlastného bývania prostredníctvom vlastných zdrojov len snívať. Nebolo tomu ale vždy tak, potvrdzujú to aj štatistiky Eurostatu.

Slovensko je v rámci celej Európskej únie krajinou s piatym najvyšším podielom domácností, ktoré bývajú vo vlastnom a dokonca bez hypotéky či inej pôžičky. Vlani žilo v byte 50,3 % domácností a 49,4 % uprednostnilo dom. Nie tak dávno bol u nás trend sťahovať sa z miest na vidiek. Pravdou ale je, že väčšina domácností stále žije vo väčších či menších mestách alebo na predmestiach. Kým v týchto miestach žilo približne 6 z 10 domácností, vo vidieckych oblastiach to boli len 4 z 10. Práve vidiek sa nám najčastejšie spája s bývaním v rodinných domoch, a to oprávnene. Až takmer tri štvrtiny domácností žijúcich v domoch ich majú umiestnené vo vidieckych oblastiach. Z tých domácností, ktoré uprednostnili byt, na vidieku nájdeme len približne desatinu.        

Či už sa rozhodujeme pre byt alebo dom zvyčajne automaticky siahame po hypotéke. Preto sa ako paradox môže zdať, že vo vlastnom a bez úveru žijú až štyri pätiny slovenských domácností. Je to najvyšší podiel v rámci V4. Európsky priemer je podstatne nižší a nachádza sa na úrovni necelých 43 %. Nad priemerom sa umiestnili aj Poliaci, Maďari a Česi. V Rakúsku žije vo vlastnom a zároveň bez hypotéky len necelá tretina domácností. V súvislosti s nehnuteľnosťami žijú najviac na dlh severania. Až 6 z 10 švédskych domácností síce vlastní nehnuteľnosť, no financuje ju za požičané. Naopak, povinnosť splácať hypotéku má ani nie percento rumunských domácností.   

To, že na Slovensku máme vysoký podiel domácností, ktoré žijú vo vlastnom a bez požičaných prostriedkov má pravdepodobne aj historické korene. Staršie generácie si totiž mohli odkúpiť byt do súkromného vlastníctva za relatívne „malý peniaz“. Tie sa následne dedia a tak ich potomkom starosť s novým bývaním odpadá. Vo viacerých oblastiach Slovenska je naďalej rozšírené aj  viacgeneračné bývanie, čo tiež znižuje „potrebu“ zadlžovania sa kvôli kúpe nehnuteľnosti. 

Aj na Slovensku sa ale nájde zhruba desatina domácností, ktoré žijú vo vlastnom, ale s pôžičkou. Ďalšia približne desatina našich domácností býva v prenajatom. V EÚ ako takej je to až trikrát viac. Za vlastným bývaním sa najmenej ženú Nemci a Rakúšania, kde až takmer polovica, resp. 43 %, domácností žije v podnájme. Vyšší podiel domácností žijúcich v cudzom je príznačný aj pre severské krajiny. Príčinou je najmä to, že trh s nájomným bývaním je na Slovensku v plienkach, kým na Západe  je vysoko rozvinutý.

Hoci väčšine slovenských domácnosti odpadajú nemalé výdavky na splátky hypoték, je tu aj druhá strana mince, a to kvalita bývania. Keďže práve finančná náročnosť spojená s obstaraním nového bývania núti mnohých ostať v „rodičovskom“, kvalita ich bývania sa často znižuje. Až 4 z 10 Slovákov totiž pociťujú nedostatok priestoru v svojom obydlí, čo je viac ako dvojnásobok európskeho priemeru (17 %). Pozitívom ale je, že s výnimkou roka 2012 sa za ostatných 10 rokov z tohto pohľadu kvalita bývania zlepšovala. Miera preplnenia obydlí u nás totiž klesla na aktuálnu hodnotu z úrovne 46,6 % v roku 2005.      

Autorom je Dominika Ondrová, analytička Poštovej banky.

• Zdieľať

• Tip na článok?