oPeniazoch.sk, The Economist Foto: thinkstock
Tie jednoduché časy sú už preč, Nórsko musí znovu objaviť svojho vikingského ducha.
Kapitalistická krajina ovládaná štátnymi podnikmi. Je to ropný gigant, ale vyhýba sa okázalej spotrebe. Po celé desaťročia slúžil tento neobvyklý ekonomický model Nórsku dobre, veď dnes sú Nóri bohatší než všetci ostatní v Európe, ak nepočítame Luxemburčanov. Avšak, po čase už dochádza tomuto modelu para.
Nórska vzostup k sláve spustila ropa z jeho kontinentálneho šelfu v roku 1971. Energetický priemysel posunul vlnu prosperity do celej ekonomiky, zmenil Bergen z rybárskej dediny na priemyselnú veľmoc, vytvoril spoločnosti, ktoré sa špecializovali na ťažbu uhľovodíkov spod rozbúreného mora a naplnil hotely ropnými pracovníkmi. Vlny boli raz vyššie inokedy nižšie, podľa toho ako sa hýbala cena ropy od 10 dolárov za barel na konci 90. rokov, na takmer 150 dolárov v roku 2008. Ropa a zemný plyn v súčasnosti predstavujú zhruba štvrtinu Nórskeho HDP a takmer polovicu jeho vývozu.
Ale nedávny pokles cien ropy na zhruba 50 dolárov za barel dokáže uviesť ekonomiku do spätného chodu. Statoil, národná ropná spoločnosť, prišla o svoje zisky a prepad pocítili aj ceny akcií. Ropné firmy museli prepustiť 10 % svojej pracovnej sily, a podobný osud môže čakať na ďalších 20 %. Rovnako znepokojujúce pre krajinu, ktorá vyniká v produkcii zariadení pre ťažbu ropy z hlbín pod hladinou mora, je vzostup frakovania, kde sa používa iná technológia na ťažbu ropy a zemného plynu z bridlíc.
Ropa predstavuje dve slabiny v nórskom modeli. Jednou z nich je byrokratizácia, zrodená z nórskeho nadšenia pre štátny kapitalizmus. Vláda vlastní asi 40 % akcií na akciovom trhu, veľký podiel má v telekomunikačnom operátorovi Telenore, v hliníkovom producentovi Norsk Hydro, vo výrobcovi hnojív Yara, ale aj DNB banke a Statoile. To vedie k monochromatickej firemnej kultúre. Nóri sa chceli pochváliť, že vedú svet do podnikovej rozmanitosti, pretože firmy majú zákonnú povinnosť vyhradiť 40 % kresiel pre ženy. Ale úprava bilancie rovnorodosti ešte neznamená premenu na kultúrnu uniformitu. Mnohí zo senior obchodníkov v krajine študovali na nórskej School of Economics.
Druhou slabinou je prezretý sociálny štát. Verejný sektor zamestnáva 33 % pracovnej sily v Nórsku, v porovnaní s priemerom 19 % v krajinách OECD. Štát dokonca podkopáva pracovnú morálku, väčšina ľudí si môže vychutnávať 37 hodinový pracovný týždeň, aj trojdňové víkendy sú bežné. V roku 2011 stáli Nórsko pracovné neschopnosti a predčasné odchody do dôchodku 3,9 % HDP. Pre porovnanie, priemer OECD je 2,2 %. Nóri si razili cestu cez "NAV", čo znamená, že štedrý sociálny systém využíva predovšetkým peniaze štátnej agentúry.
Krajina má pred sebou ešte veľa možností. Nórsky dôchodkový fond Global je snáď najpôsobivejším príkladom. Než by mali plytvať svojim ropným bohatstvom, peniaze ukladajú do suverénneho investičného fondu, ktorý je teraz najväčší na svete, je v ňom 873 miliárd dolárov.
Nórsko má okrem ropy vo svojich vodách aj ryby. Ich exportom zarobí okolo 10 miliárd ročne, slušná suma pre krajinu s len piatimi miliónmi obyvateľov. Thomas Farstad, šéf Norway Seafoods, ktorá je v súkromných rukách, hovorí, že odmietnutie vstupu do Európskej únie niektoré veci skomplikovalo. Rybárske spoločnosti sú nútené sústrediť sa na objem, pretože musia platiť vysoké tarify za vývoz spracovaných rýb do EÚ. Ale zároveň majú voľnú ruku v správe vlastného rybolovu, ktorý podľa neho nebol nikdy zdravší. Toto odvetvie sa ale dramaticky zmenilo. Tradiční rybári postúpili v hodnotovom rebríčku. Používajú čoraz účinnejšie lode, ktoré im pomáhajú znižovať námahu potrebnú na vyťahovanie koristi z stále väčších hlbín oceánu. A nie sú to len ryby, ale aj planktón, ktorý možno použiť v zdravotníctve a potravinárstve.
Nórsko dokáže ešte produkovať aj podnikateľov s dobrodružným príbehom ako je napríklad John Fredriksen z lodnej dopravy, Kjell Inge Rokke z ropných služieb a Bjorn Kjos z oblasti letectva. Títo ľudia definujú seba ako opozíciu voči úradníkom, ktorí dohliadajú na množstvo nórskych podnikov. Svoju kariéru štartovali s prázdnymi rukami, ako Nóri radi hovoria. Rokke začínal ako rybár, musel predčasne ukončiť svoje štúdiá. Fredriksen bol syn zvárača a Kjos syn majiteľa píly v malom mestečku. Všetci mali radosť, keď mohli porušiť napäté pravidlá, ktoré riadia nórsky život. Fredriksen žije v Londýne, má cyperský pas a navyše neškandinávsku chuť míňať zarobené peniaze. Vlastní niekoľko ropných tankerov, ktoré mu pekne zarábajú. Rokke sa snaží využiť financie na obnovu schátralej lodenice v Osle a premeniť ju na rušnú nákupnú štvrť. Kjos sa zameral na letectvo, využitím španielskych letových posádok sa podarilo dosiahnuť, že Norwegian Air bol ziskovejší než jeho súper SAS, a dostal aj lepšie hodnotenie za poskytované služby.
S cenou ropy to vyzerá tak, že by mohla zostať v depresii ešte nejaký ten čas. Nórsko však zúfalo potrebuje, aby firemní Vikingovia dostali väčší priestor k rastu. Tiež musí reformovať svoj sociálny štát. Reakcie na pokles ropy by sa mohli prejaviť silnejšou pozíciou socializmu, veď v miestnych voľbách 14. septembra vyhrala ľavica vo väčšine veľkých miest, vrátane Osla a Bergenu. Program sa niesol v duchu navýšenia výdavkov a nulového presadzovania reforiem.
Ťažšie časy pravdepodobne doženú Nórske obyvateľstvo k vážnejšiemu premýšľaniu. Nórsko má šťastie v tom, že sa môže učiť od susedných krajín, s podobnými kultúrami, ktoré zaviedli rozsiahle reformy. Hlavne od Švédska, ktoré zmenšilo úlohu štátu, povolilo, aby sa súkromný sektor dostal aj do oblasti vzdelávania, zdravotníctva a znížilo daňovú záťaž. Počas ropného boomu si Nórsko zvyklo na dovoz mladých Švédov, ktorí pracovali v baroch a reštauráciách. Teraz má najlepšie šance pokračovať v prosperite, ak bude okrem ľudí dovážať zo Švédska aj nápady.
