oPeniazoch.sk, TASR
Slovenská a česká ekonomika by mohli benefitovať z poklesu cien ropy. Obe krajiny totiž patria k štátom, ktoré sú závislé od dovozu čierneho zlata. „Nižšie ceny ropy by sme mohli prirovnať k zníženiu daní pre nekomoditné sektory ekonomiky, vrátane sektora domácností, avšak na rozdiel od zníženia daní nemá nižšia cena ropy negatívny vplyv na verejné financie a nebráni tak európskym vládam plniť svoje fiškálne ciele,“ konštatujú analytici UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia vo svojej najnovšej analýze.
Ceny ropy na svetových trhoch zaznamenali v poslednom roku prudký prepad. V posledných dňoch síce eurová cena ropy narástla takmer o 10 %, ale medziročne je stále nižšia približne o tretinu. „Na rozdiel od krajín produkujúcich ropu, ekonomiky krajín Európskej únie (EÚ), ktoré sú väčšinou jej čistými dovozcami, z nízkej ceny môžu benefitovať,“ uviedli analytici banky. Prudký pokles cien ropy sa prejavil aj na inflácii, čo vyvolalo obavy zo vzniku deflačnej špirály. Takýto pokles cien má však podľa analytikov na spotrebu, naopak, skôr pozitívny vplyv, keď nižšie ceny energií zvyšujú disponibilné zdroje domácností na spotrebu ostatných tovarov a služieb.
Ako vyplýva z analýzy, v priemere krajiny únie spotrebujú na vytvorenie 1000 eur hrubého domáceho produktu (HDP) 41 kilogramov (kg) ropy. Slovensko k tomu potrebuje o niečo viac, a to 48 kg ropy. „Slovensko je však ekonomikou regiónu strednej a východnej Európy (SVE), ktorá je najmenej závislá od spotreby ropy,“ skonštatovali analytici s tým, že podobne je na tom aj Česko so spotrebou 54 kg na 1000 eur HDP. „V porovnaní s ostatnými krajinami regiónu SVE tak obe ekonomiky pravdepodobne vyťažia z nízkej ceny ropy menej, avšak celkový vplyv by mal byť stále vyšší ako vo väčšine krajín západnej Európy,“ doplnili analytici.
Medzi krajiny, ktoré sú viac závislé od dovozu čierneho zlata a mali by z nízkej ceny benefitovať, patria aj krajiny juhovýchodnej Európy, akými sú Grécko, Cyprus, či Malta. „Práve tieto štáty by tak mohli z nízkej ceny ropy vyťažiť najviac,“ priblížili bankoví analytici.
Jedinou krajinou EÚ, ktorá viac ropy vyťaží, ako spotrebuje, je Dánsko. „Vzhľadom na spotrebu ropy v krajine je ako-tak významnejšia ťažba ropy ešte v Rumunsku, Veľkej Británii, Chorvátsku a Maďarsku. Aspoň zanedbateľnú ťažbu ropy v roku 2013 vykázalo 18 z 28 krajín EÚ,“ doplnili analytici s tým, že Slovensko vyťažilo 13.000 ton ropy, čo predstavuje 0,02 % z celkovej ťažby ropy v krajinách EÚ. Domáca ťažba by tak pokryla len 0,4 % spotreby ropy v krajine.
