oPeniazoch.sk, Natixis Foto: SITA
Skutočne by to prinieslo ťažkosti, ak by sa inflácia v eurozóne držala na 1 % a ECB by vrátila svoju monetárnu politiku späť k normálu? Zabránila by tým tvorbe nadmernej likvidity a negatívnym dôsledkom, ktoré táto likvidita vytvára.
Ak vezmeme do úvahy pravdepodobný vývoj cien komodít, kurzu eura a nákladov na prácu, dopracujeme sa k záveru, že inflácia v eurozóne sa bude v roku 2016 pohybovať okolo 1 % a v roku 2017 to môže byť podobné. ECB má inflačný cieľ vyšší, preto ju tento výhľad núti k expanzívnej monetárnej politike. Pravdepodobne tak dôjde aj k tomu, že predĺži svoj program kvantitatívneho uvoľňovania a zväčší jeho rozsah. Táto politika so sebou ale prináša aj riziká. Nadmernú likviditu, bubliny na trhoch s aktívami, mimoriadne nízke úrokové sadzby. Navyše táto politika pravdepodobne nebude mať výraznejší vplyv na samotnú infláciu.
Celková i jadrová inflácia v eurozóne klesajú od roku 2012. Celková inflácia bude pravdepodobne konvergovať smerom k inflácii jadrovej a obe sa budú dlhší čas držať na úrovni 1 %.
Ak by sa ECB vrátila k svojej monetárnej politike, považovanej za normál, zabránila by tvorbe nadmernej likvidity a negatívnym dôsledkom, ktoré táto likvidita vytvára.
Prvé významné riziko, ktoré by obrat priniesol, nesúvisí priamo s nižšou infláciou, ale so samotnou zmenou monetárnej politiky. Ak by totiž došlo k ukončeniu kvantitatívneho uvoľňovania, mohol by nastať rast reálnych sadzieb v krajinách, ktoré trpia nízkym ekonomickým rastom. Toto riziko sa týka predovšetkým Talianska, ale nesúvisí priamo s nízkou infláciou.
Druhé riziko súvisí so vstupom do ďalšej recesie. Keby sa totiž inflácia držala na 1 %, po vstupe do recesie by sa veľmi rýchlo dostala na 0 % a mohla by vzniknúť deflačná špirála. Historický vývoj dokonca ukazuje, že počas predchádzajúcich recesií sa inflácia v eurozóne znížila o 2 – 4 %.
ECB tak stojí pred ťažkou voľbou, obe popísané stratégie sú rizikové. Podľa nášho názoru Natixis by bolo najlepšie posunúť eurozónu smerom k vyššej inflácii, ale nie pomocou monetárnej politiky. Využiť by sa dal napríklad vyšší rast nominálnych miezd.
