Škandál, klesajúca konkurencieschopnosť i málo investícií: Je nemecká ekonomika na odpis?

, Commerzbank Foto: SITA

Pre niekoho Nemecko stále predstavuje ekonomicky najsilnejšiu krajinu Európy. Pre iných je ale značka "Made in Germany" poškodená škandálom okolo emisií naftových motorov. Pravdou navyše je, že konkurencieschopnosť nemeckej ekonomiky sa zhoršuje vo viacerých oblastiach. Potenciálny rast nemeckej ekonomiky sa tak bude zrejme pohybovať pod 1 %.

Poznateľný je aj negatívny tlak zo strany rozvíjajúcich sa krajín. Tie totiž teraz nakupujú asi 40% nemeckých exportov a nedá sa čakať, sa by sa situácia v tejto oblasti začala zlepšovať. S nadchádzajúcim zdvíhaním sadzieb v USA totiž končí obdobie lacných peňazí, ktoré rozvíjajúcim sa krajinám pomáhalo a ktoré dokonca viedlo k tomu, že ich korporátny sektor sa v posledných rokoch citeľne zadlžil.

Nemeckej ekonomike v posledných rokoch pomáhala aj cenová konkurencieschopnosť, aj tu však dochádza k zhoršeniu. Jednotkové náklady práce totiž začali po roku 2011 rásť rýchlejšie ako v iných európskych krajinách. V súčasnosti Nemecko stratilo asi tretinu konkurenčnej výhody, ktorú získalo po vytvorení monetárnej únie. Tento pokles konkurencieschopnosti má už teraz hmatateľné dopady, pretože po roku 2011 si iné krajiny eurozóny už vedú na zahraničných trhoch podobne ako Nemecko. Vyšší rast jednotkových nákladov práce sa v dlhšom období prejaví aj na poklese ziskových marží korporátneho sektora, čo môže mať negatívny vplyv na investície. V súčasnosti je ale tento efekt zakrytý slabým kurzom eura, ktorý má na marže pozitívny vplyv.

Konkurencieschopnosť nemeckých firiem je tiež negatívne ovplyvnená nízkymi investíciami do dopravnej infraštruktúry. V posledných desiatich rokoch totiž tieto investície nedržali tempo s rastom nákladov na budovanie ciest a diaľnic a v reálnom vyjadrení tak klesli o 20 %. V Nemecku tieto investície dosahujú 0,6 % HDP a táto krajina sa tak radí znateľne za iné priemyselné krajiny. Podniky už tento problém pociťujú, čo je na základe prieskumov evidentné. Napríklad prieskum Institut der deutschen Wirtschaft ukázal, že štvrtine firiem zlá infraštruktúra výrazne sťažuje ich podnikanie.

V nasledujúcich rokoch sa významnou brzdou nemeckej ekonomiky stane demografický vývoj. Príde totiž prudký pokles populácie v produktívnom veku. Do krajiny síce prichádza veľké množstvo imigrantov, avšak nie je ani zďaleka isté, či to môže kompenzovať demografické trendy. Nemecko by totiž na stabilizáciu pracovnej sily potrebovalo do roku 2020 viac ako 0,5 milióna nových pracovníkov. Môžeme pritom pochybovať o tom, že by voliči súhlasili s takýmto prílivom utečencov.

Rovnako tak nie je jasné, či sa podarí ich integrácia do pracovného trhu tak, aby ich produktivita zodpovedala produktivite zamestnancov, ktorí produktívne populáciu opúšťajú. Imigrácia teda pravdepodobne môže demografické tlaky o niečo znížiť, ale nedôjde k ich eliminácii. Potenciálny rast nemeckej ekonomiky sa tak bude zrejme pohybovať pod 1 % a tento odhad navyše stojí na optimistickom predpoklade rastu produktivity práce o viac ako 1%. Demografický vývoj si vyžaduje štrukturálne reformy, vládna politika sa nimi ale až na výnimky nezaoberá.

Uvedené faktory vedú k tomu, že nemecká konkurencieschopnosť plošne klesá. V nasledujúcich niekoľkých rokoch môže Nemecko dosahovať uspokojivý rast, spotreba totiž povzbudivo rastie, zvyšuje sa zamestnanosť aj mzdy. Inflácia sa navyše drží pri nule a to znamená viditeľný rast reálnych miezd a príjmov. Francúzsko spred desiatich rokov je dobrým príkladom toho, ako môže silný dopyt na celé roky zakryť problémy s konkurencieschopnosťou. Tie sa plošne prejavili až vo chvíli, keď domáci dopyt klesol. V prípade nemeckej ekonomiky môže byť vývoj veľmi podobný. A až príde ďalšia recesia, nebude sa už opakovať vývoj roku 2009, kedy sa Nemecko po prepade zase rýchlo zdvihlo.

Súvisiace články

Aktuálne správy