oPeniazoch.sk, TASR
Situáciu zadlžených ľudí v nebankových spoločnostiach chcela dvojica poslancov Národnej rady (NR) SR Alojz Hlina a Pavol Zajac (obaja KDH) vyriešiť zákonom o jednorazovom mimoriadnom oddlžení obyvateľstva. Plénum parlamentu ho však pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania.
Podľa predkladateľov bolo dôvodom prípravy takéhoto zákona to, že Slovenská republika od svojho vzniku zlyháva v boji proti úžere. „Štát dovolil, respektíve toleroval rôznym nebankovým subjektom uzatvárať úžernícke zmluvy, pričom vystavil značnú časť obyvateľstva okrem iného veľkému utrpeniu a uvrhnutiu do značnej finančnej tiesne,“ opísali poslanci.
V zákone tak navrhovali, že ak dlžník zaplatil, alebo zaplatí veriteľovi v lehote do 1. mája 2016 istinu svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť príslušenstvo, zmluvné pokuty, penále, pokuty, alebo akékoľvek iné sankcie za omeškanie viažuce sa k tomuto peňažnému záväzku maximálne vždy len do určitej výšky. A to napríklad do jednej tretiny istiny tohto peňažného záväzku, ak peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 2013 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, alebo do jednej polovice istiny peňažného záväzku, ak peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012.
Plénum NR SR zároveň pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania aj ďalšiu novelu zákona, ktorú pripravil poslanec Hlina. Išlo o novelu zákona o elektronických komunikáciách. Ňou chcel chrániť ľudí pred negatívnym vplyvom žiarenia z vysielacích telekomunikačných zariadení. Mieril najmä na mobilných operátorov a ich základňové stanice. Podľa Hlinu mali byť umiestňované tak, aby ich dlhodobému účinku neboli vystavované najmä obzvlášť ohrozené skupiny obyvateľstva, napríklad malé deti vo vývoji, žiaci a študenti počas vyučovania, oslabení pacienti počas hospitalizácie i starší a nevládni občania v sociálnych zariadeniach.
Chcel preto zakázať umiestňovať vysielacie telekomunikačné zariadenie v bezpečnostnom pásme budov pre školstvo, vzdelávanie a výskum, ako aj zdravotníckych a sociálnych zariadení. Navrhoval tri bezpečnostné pásma 500, 100 a 20 metrov v závislosti od výkonu vysielača.
