oPeniazoch.sk, politico;ČTK Foto: SITA
V utorok Najvyšší súd zrušil dohodu medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, tisíce firiem musia nájsť bezpečnejšie spôsoby, ako prenášať osobné údaje cez Atlantický oceán.
Európsky súdny dvor spochybnil podpis dohody z roku 2000, pretože pakt nedáva občanom právo sťažovať sa na nakladanie s údajmi, dokonca dohoda nespĺňa ani požiadavky stanovené smernicou Európskej komisie na uchovávanie dát.
Na základe dohody „bezpečný prístav“ sa americké firmy riadili vlastnými normami na ochranu osobných údajov. Jednoduchý mechanizmus im umožňoval legálne nakladať s osobnými údajmi Európanov. Viac ako 4000 spoločnosti podpísalo spomínanú dohodu o bezpečnom prístave, vrátane zvučných mien ako Adobe, Facebook, Weight Watchers a Merck. USA vyváža do EÚ digitálne služby v hodnote viac ako 125 miliárd eur, dovoz prevyšuje hodnotu v objeme 77 miliárd eur, píše sa v štúdii Brookings.
"Počas noci hodili bombu na všetky spoločností, ale v podstate musia nájsť iný právny základ ako prenášať údaje do USA," uviedla Monika Kuschewská z bruselskej advokátskej kancelárie Covington & Burling. Súd vydal rozhodnutie s okamžitou platnosťou, odmietol dať viac času Európskej komisii, ktorá v súčasnosti opätovne vyjednáva nové podmienky s USA.
"Po dvoch rokoch diskusií, rokovania stále krachujú na národnej bezpečnosti na americkej strane," uviedla Viviane Redingová, členka Európskeho parlamentu a bývalá viceprezidentka Európskej komisie zodpovedný za spravodlivosť. Rozhodnutie ESD vychádza z prípadu Maxa Schremsa, rakúskeho študenta práv a užívateľa Facebooku, ktorý sa neúspešne pokúsil získať írskeho komisára pre ochranu údajov, aby vyšetril prenos svojich osobných údajov Facebooku do USA (európska centrála Facebook je v Írsku.) Svoju žiadosť podal po tom, čo v roku 2013 Snowden odhalil existenciu dozoru amerického programu Prism, ktorý poskytuje spravodajským službám prístup k údajom veľkých internetových firiem v tejto krajine. Úroveň tohto prístupu je predmetom sporu.
Na základe verdiktu z Luxemburgu bude musieť Írsko znovu posúdiť Schremsovu sťažnosť a rozhodnúť, či je alebo nie je potrebné zastaviť prenos údajov o európskych užívateľoch Facebooku do USA. Prenos by sa mal zastaviť, pokiaľ írsky súd uzná, že USA neposkytujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov. Režim "bezpečného prístavu" mal podľa AP umožniť voľný transfer informácií od najrôznejších spoločností z Európskej únie do Spojených štátov. Bez neho sa výrazne sťaží rýchla a bezproblémová výmena údajov po internete, domnieva sa AP.
"Toto rozhodnutie je veľká rana pre americký globálny dohľad, že sa do značnej miery opiera o súkromných partnerov," uviedol Schrems vo svojom vyhlásení. "Z rozsudku je zrejmé, že firmy v USA nemôžu jednoducho pomôcť Spojeným štátom v špionážnom úsilí ak tým porušujú európske základné práva."
"Je nevyhnutné, aby vlády EÚ a USA zabezpečili, že budú aj naďalej poskytovať spoľahlivé metódy pre zákonné odovzdávanie údajov a vyriešia prípadné otázky týkajúce sa národnej bezpečnosti," povedala Sally Aldous, hovorkyňa Facebooku.
Ale rozhodnutie by mohlo mať omnoho rozsiahlejšie následky. Helmut Scholz, expert na obchodnú politiku Európskej zjednotenej ľavice a Nordickej zelenej ľavice v Európskom parlamente, povedal, že rozhodnutie súdu by mohlo mať negatívne dôsledky pre vyjednávanie o obchodnej dohode medzi USA a EÚ. "V čase globálnych on-line obchodných domov, v období Facebooku, YouTubeu a Google, z ktorých všetky majú svoje servery v Spojených štátoch, osobné údaje, zohrávajú kľúčovú úlohu vo svetovom obchode. Pre nás, Američanov, sú osobné údaje len ďalšou komoditou. Máme pocit, že Európsky súdny dvor podporuje náš názor, že ochrana údajov v Európe je pre nás väčšia cnosť ako komerčné a vládne záujmy."
Spoločnosti ovplyvnené rozhodnutím budú mať niekoľko možností, pokiaľ chcú byť právne v bezpečí.
Nadnárodné spoločnosti, ktoré chcú prenášať údaje medzi svojimi oddeleniami, ako sú napríklad mzdové údaje, môžu nastaviť záväzné firemné pravidlá tak, aby spĺňali mechanizmus zriadený Komisiou, ktorý vyžaduje súhlas orgánov na ochranu údajov v každej krajine EÚ, v ktorej sa spoločnosť snaží získať osobné údaje.
Na druhej strane, európske firmy, ktoré odovzdávajú údaje svojich miestnych zákazníkov, alebo využívajú dohody o outsourcingu musia spĺňať ustanovenia vypracované Komisiou. Aj keď ide o jednoduchú šablónu, v niektorých krajinách, ako je Francúzsko a Holandsko, si to vyžaduje súhlas národných orgánov pre ochranu údajov.
Očakáva sa, že utorkový verdikt vyvinie obrovský tlak na vnútroštátne orgány na ochranu údajov, ktoré sú zahltené prácou. Úradníci z týchto agentúr, z celej Európy sa zídu tento týždeň aby spoločne prediskutovali ďalšie kroky. "Ešte pred vyhlásením rozsudku sme boli podfinancovaní a teraz to bude ešte horšie," povedal Alexander Dix, komisár pre ochranu údajov v Berlíne.
Podľa pracovníkov v odboroch technológií, telekomunikácií a médií verdikt európskeho súdu firmy v týchto odboroch tvrdo zasiahne. "Je to extrémne zlá správa pre obchod medzi EÚ a USA," povedal televízii SkyNews jeden z nich. Podľa Mika Weston, riaditeľa konzultačnej firmy Profusion, ktorá sa zaoberá vedeckým využívaním dát, budú musieť americké spoločnosti zmeniť systém skladovania a využívania dát v Európe. "To bude stáť čas a peniaze," podotkol.
