oPeniazoch.sk, quartz;TASR Foto: SITA
Ministri obchodu z 12 tichomorských krajín, vrátane USA, Japonska, Mexika a Vietnamu, dospeli v pondelok k dohode o Transtichomorskom partnerstve, čo je medzníkom vo voľnom obchodne, často opisovaný ako najambicióznejší generačný projekt. Čo to presne všetko znamená?
Dohoda ovplyvní takmer všetko, od cien syra až po náklady na liečbu rakoviny. Rokovania sa ťahali päť rokov, v USA musí ešte dohodu schváliť Kongres a ak sa tak stane, bude to veľké víťazstvo pre prezidenta Baracka Obamu, ktorý je silným zástancom TPP. Rovnaký krok musia urobiť aj parlamenty ostatných krajín. Okrem USA, Kanady, Mexika a Austrálie TPP zahrňuje ešte Japonsko, Brunej, Malajziu, Vietnam, Singapur, Nový Zéland, Čile a Peru.
Podľa stúpencov dohody Transpacifické partnerstvo výrazne podporí ekonomiky dotknutých krajín. Kritici, naopak, poukazujú na to, že niektoré sektory hospodárstva, ako sú napríklad automobilový a poľnohospodársky, na to doplatia. Obávajú sa napríklad zamestnanci automobiliek v Mexiku či Kanade, ako aj kanadskí producenti mlieka.
Ani v USA mnohí TPP neschvaľujú. Prezidentský kandidát za Demokratickú stranu Bernie Sanders uviedol, že je z dnešnej dohody sklamaný, nakoľko obchodný pakt spôsobí v USA stratu pracovných miest a poškodí spotrebiteľov. “Opätovne vyhrala Wall Street a ďalšie veľké korporácie,” povedal Sanders, senátor za štát Vermont, pričom prisľúbil, že “urobí všetko preto, aby v Kongrese dohoda neprešla”.
Ak účastníci dokážu zmluvu ratifikovať a uviesť ju do platnosti, skončí colná bariéra a znížia sa náklady na obchodovanie medzi zainteresovanými krajinami. Ale zmluva prináša obrovskú škálu ďalších zákonov, ktoré ovplyvňujú podnikanie, vrátane stanovenia štandardov pre prácu a ochranu životného prostredia, zaobchádzanie s duševným vlastníctvom, a ako zahraničné firmy môžu napadnúť rozhodnutia národných vlád.
Všetky tieto kroky sú určené na stimuláciu hospodárskeho rastu v zúčastnených krajinách a potenciálne čeliť nadvláde globálnej výroby Číny. Ale kritici sa obávajú, že dohoda, kedy rokovania z veľkej časti prebiehali v tajnosti, by mohla dať korporáciám príliš veľa právomocí na úkor pracovníkov a jednotlivých národov.
Len prax ukáže nakoľko sú tieto obavy vzdialené od reality. Dohoda, údajne postihne 40 % svetovej ekonomiky, ale toto číslo je len výpočet HDP zúčastnených krajín. TPP ovplyvní obchod so skutočným tovarom a to je skôr 13 %.
Jedným z dôvodov, prečo sa fanúšikovia TPP snažia o zavedenie nových noriem je, že sa tým zvýši latka pre veľkú časť globálneho obchodu, vrátane služieb, v čase, keď sa rokovania o nových pravidlách pre globálny obchod úplne zastavili.
Ďalšia vec je pochopiť, že do tejto obchodnej dohody je zapletená politika čínskeho ekonomického vzostupu. Obamova administratíva vykresľuje dohodu ako spôsob, ako zapojiť Čínu do obchodných noriem a odmeniť tak spojencov USA v regióne. Ale konečným cieľom pre obhajcov projektu je dostať Čínu do TPP. Čína totiž rozvíja svoju vlastnú obchodnú zmluvu v Ázii, Regionálne komplexné hospodárske partnerstvo. Je tu nádej, že súperiace bloky by mohli mať spoločný cieľ, zlepšiť normy v oblastiach, ako sú práva zamestnancov a štátne reformy v spoločnosti.
Pozrime sa ako sa zmení národná produkcia zúčastnených krajín do roku 2025 podľa troch ekonómov, ktorí strávili niekoľko rokov vývojom modelu pre prognózy TPP.
Ako môžete vidieť, veľkým víťazom bude Vietnam, Malajzia a Južná Kórea, krajiny, ktoré získajú veľa vďaka rozšírenému prístupu na trh. USA nezíska toľko, pretože tamojšia ekonomika je skutočne veľká a otvorená, zatiaľ čo krajiny, ktoré nie sú v pakte, budú musieť čeliť zníženiu veľkosti ich hospodárstva, keď sa vývoz presunie do efektívnejších kanálov.
Čo by presne znamenal nárast 0,2 % pre Spojené štáty? Z veľkej časti to znamená zdvojnásobenie z nízkokvalifikovaných pracovných miest na tie vysoko kvalifikovanejšie. V prípade, že sa ekonómovia v predpovedi nemýlia, väčšia časť výroby bude umiestnená v zámorí, ale za väčšie zručnosti budú musieť vyplácať aj vyššie mzdy. A zatiaľ čo tieto čísla vyzerajú veľkoryso, z inej perspektíve je to už menej bombastické. Zníženie objemu výroby o takmer 40 miliárd dolárov predstavuje len o 1,4 % menej než to, čo by inak bolo vyrobené. Aby sme pochopili, prečo táto dohoda vysaje výrobné sily z USA a ďalších vyspelých ekonomík, stačí sa pozrieť na graf výroby a minimálnych miezd v jednotlivých členských krajinách. Je jasné, že firma si radšej zvolí továreň vo Vietname ako v Spojených štátoch.
