Dobrý dôvod prečo chodiť do práce po svojich: Budete menej hlúpi!

, quartz Foto: thinkstock

Šoférovanie má niektoré jednoznačné výhody oproti hromadnej doprave. Máte väčší pocit nezávislosti, a nemusíte prejsť do práce pešo dlhšiu trasu ako napríklad z kuchyne do garáže a od parkoviska k stolu v kancelárii. Ale v prospech MHD hovorí jeden omnoho zaujímavejší benefit.

Teraz ale nemáme na mysli prednosti chôdze zo zdravotného hľadiska, aj keď už asi pred sto rokmi anglický historik George Macaulay Trevelyan vo svojej knihe napísal, že má dvoch lekárov: svoju ľavú a pravú nohu. „Keď ma moje telo a myseľ zradia, viem, že budem musieť zavolať svojich dvoch lekárov a budem zase v poriadku.“ Tento  človek dobre vedel, o čom píše, veď stačí 30 minút chôdze denne a dokážeme tým napríklad znížiť riziko ochorenia srdca až o 40 %, riziko vzniku cukrovky typu II až o 60 %, a riziko cievnej mozgovej príhody o tretinu. Artróza? Prechádzka 30 minút denne, a zníži sa riziko o 18 %. Ako tvrdí štúdia z Duke University o svižnej 30 minútovej chôdzi trikrát týždenne, je to lepšie ako by ste mali brať antidepresíva, chôdza bude fungovať prinajmenšom rovnako.

Skupina zdravotných ekonómov v Anglicku študovala 18 rokov údaje od viac ako 18 000 dochádzajúcich, pýtali sa ich na duševné zdravie. Či vidia zmysel života, alebo sa cítia bezcenne, či spia dobre alebo zle, ako sa dokážu vysporiadať so životnými problémami. Čím viac času strávili chôdzou, alebo sa presúvali hromadnou dopravou, tým mali vyššie skóre.

Ale najdôležitejšou výhodou, prečo by sme svoje nohy mali radšej použiť na chôdzu ako na šliapanie po trojici spojka-brdza-plyn, je, že ten, kto chodí po svojich, bude múdrejší, alebo aspoň menej hlúpy. Môže za to časť mozgu v tvare malého morského koníka, zvaný hippocampus, z ktorých dva sú umiestnené tesne pod stredom spánkového laloku. Tieto dva hippokampy rozhodujú o ukladaní a vytváraní spomienky. Je to tá časť mozgu, ktorú ako prvú poškodzuje Alzheimerova choroba, a tá ktorá je zodpovedná za stratu pamäti vplyvom nedostatku kyslíka. Strata pamäti sa ale prejaví aj vekom. Predovšetkým preto, že ako starneme, hippocampus sa prirodzene zmenšuje. Ale nemusí!

Mnohí vzdelaní ľudia si stále myslia, že mozgové bunky, ktoré odumreli, sú raz a navždy preč. To ale nemusí byť celkom pravda. Kým sa aj naďalej produkuje proteín známy ako BDNF, váš mozog bude stavať nové neuróny a posilňovať kapacitu existujúcich. A ako zabezpečiť zvýšenie produkcie BDNF? Cvičením, samozrejme. Preto ak sa vyberiete do práce na bicykli, mali by ste byť oveľa zdravší, oveľa šťastnejší, alebo menej depresívni, a o niečo múdrejší, alebo skôr menej zábudliví. Existujú dokonca  vedci, ktorí sa domnievajú, že chôdza je kritickým prvok ľudskej evolúcie. Vďaka nej sa, ako vedľajší efekt, objavila inteligencia.

A nemali by sme zabúdať ani na to, že nám šoférovanie mení aj vnemové vlastnosti. Je to do značnej miery dané tým, ako vidíme. Pri šoférovaní je to doslova tunelové videnie. Tento vodičov "kužeľový výhľad" automaticky vylučuje periférne informácie, a že čím rýchlejšie auto ide, tým viac sa kužeľ zužuje. Nedostatok vizuálneho kontextu ovplyvňuje samozrejme aj naše rozhodovanie sa. Preto musia byť vodiči v neustálom strehu, aby dokázali odhadnúť rýchlo sa rozvíjajúce nebezpečenstvo. Chodci v takomto stresu nie sú, preto ich rozhodnutia nie sú v tak veľkej miere oproti vodičom negatívne.

Dobrou správou je, že aj keď jazda autom z nás robí viac podozrievavých, chôdza nás napĺňa nádejou. Veď zmysel pre psychickú pohodu sa odvíja aj od počtu pozitívnych kontaktov, ktoré máme každý deň s ostatnými, nie len s priateľmi a rodinou. A tie pozitívne kontakty sa oveľa častejšie darí nadviazať bez auta. 

Pozrime sa ale na čísla. V súčasnosti je podľa správy zverejnenej think-tankom Institute for Energy and Resources  chôdza najobľúbenejším spôsobom, ako sa v Indii presúvajú ľudia do zamestnania. Nasleduje cyklistika, a do tretice skútre vo väčších mestách. Cyklistika je samozrejme zdravá, rovnako ako chôdza, a dokáže pomôcť aj v raste k prosperite. Popularita cyklistiky v Indii pomáha krajine ušetriť ročne v prepočte asi 255 miliárd dolárov, čo predstavuje 1,6 % HDP. Tieto finančné prínosy by mohli byť ešte vyššie, stačí ak by obyvatelia presadli z áut a motocyklov na bicykle len na polovicu svojich presunov do zamestnania, pre trasy do 8 kilometrov, uvádza sa v správe, ktorá uvádza, že počet vozidiel a motoriek na cestách v priemere za posledných desať rokov vzrástol v priemere o približne 10 %, nárast počtu vlastníctva bicyklov počas tohto obdobia nezaznamenali.

Samozrejme, najväčším prínosom prechodu na bicykle z vozidiel so spaľovacím motorom by bolo zlepšenie zdravotného stavu. "Keď sa pozrieme na prínosy pre zdravie, vidíme, koľko úmrtností sa dá znížiť zvýšením fyzickej aktivity a znížením znečistenia ovzdušia a ako možno ušetriť výdavky na choroby súvisiace so sedavým životným štýlom," povedala autorka správy Aakansha Jainová. V správe sa odhaduje, že uprednostnením bicykla pred automobilom pri polovici všetkých ciest na krátke vzdialenosti, by sa dokázalo predísť 4 756 predčasných úmrtí za posledných 15 rokov.

Regulácia automobilov a motocyklov vo forme dane za znečistenie, či spoplatnenia parkovania, musí dopĺňať investície do infraštruktúry na vyhradené cyklistické trasy pozdĺž ciest, myslí si Jainová. "Okrem toho by mestá mali plánovať zdieľania bicyklov, s cieľom zvýšiť ich dostupnosť aj pre domácnosti s nízkymi príjmami. Prípadný nákup by sa mal dať uskutočniť aj vďaka mikropôžičkám."

 

Súvisiace články

Aktuálne správy