Podnikateľský Vatikán: Na čom katolícka cirkev zarába a za čo utráca

, iDnes Foto: SITA

Katolícka cirkev má po celom svete viac ako miliardu veriacich. Je to zároveň veľký biznis, v ktorom sa točia miliardy eur. Vatikán má vlastnú banku, ktorej zisky plynú do rozpočtu Svätej stolice. Okrem toho zarába na vstupnom. A príjmy teraz rastú aj vďaka charizme súčasného pápeža Františka.

Vatikánska banka, ktorej oficiálny názov znie Ústav pre veci viery (Istituto per le Opere di Religione), spravuje aktíva v hodnote šiestich miliárd eur. Vlani zarobila 69,3 milióna eur, z toho prispela do rozpočtu Vatikánu sumou 55 miliónov eur. Od svojho založenia v roku 1942 ju pritom zasiahlo niekoľko korupčných škandálov, často sprevádzaných utajovaním a neochotou jej predstaviteľov prispôsobiť sa medzinárodným normám. To dlho vyvolávalo nevôľu u vlády v Ríme aj u talianskej centrálnej banky.

Svetským predstaviteľom došla s vatikánskou bankou trpezlivosť v roku 2010, kedy talianska justícia zmrazila 23 miliónov eur na jej účtoch pre podozrenie z prania špinavých peňazí. O tri roky neskôr zasa nariadila talianska centrálna banka zatvoriť vo Vatikáne všetky bankomaty. Dôvodom bola neochota vatikánskych bankárov odovzdať údaje o podozrivých účtoch. Banka totiž mala mnoho klientov medzi vplyvnými ľuďmi, ktorí u nej chceli zaparkovať svoje prostriedky, aby sa vyhli plateniu daní. S Vatikánom pritom nemali inak nič spoločné.

Už predchádzajúce pápež Benedikt začal banku čistiť a v jeho úsilí pokračuje aj pápež František. Banka prestala viesť účty klientom, ktorí nemali čo do činenia s Vatikánom. Za posledných päť rokov sa kvôli tomu znížil objem peňazí na klientskych účtoch asi o tretinu.

Svätá stolica hospodári, rovnako ako skoro všetky štáty, s rozpočtovým schodkom. Aj napriek injekcii zo zisku Vatikánskej banky dosiahol vlani deficit katolíckeho rozpočtu 25,6 milióna eur. Najväčšiu položku na strane výdavkov predstavujú podľa finančných účtov mzdy, vyplácané takmer trom tisíckam zamestnancov, v celkovej výške 127 miliónov eur.

Naproti tomu samotný Vatikán hospodáril v roku 2014 s prebytkom 63,5 milióna eur, čo predstavuje bezmála dvojnásobok v porovnaní s prebytkom o rok skôr. Hlavným príjmom mestského rozpočtu je výťažok z kultúrnych aktivít, najmä vstupného do vatikánskych múzeí.

Vatikán sa vlani pustil aj do trochu iného druhu "podnikania", keď prvýkrát povolil prenájom slávnej Sixtínskej kaplnky pre súkromnú akciu. Pod Michelangelovým freskami si vypočuli štyri desiatky ľudí koncert, organizovaný automobilkou Porsche. Za koľko cirkev priestor prenajala nie je jasné, vatikánsky hovorca však zdôrazňuje, že výťažok išiel na charitatívne účely.

Turistický ruch, ktorý je hlavným zdrojom príjmov Vatikánu, zažíva podľa serveru CNN Money teraz boom. A jedným z hlavných dôvodov je aj osobnosť prvého Juhoameričania na čele cirkvi. Od odchodu pápeža Benedikta v marci 2013 sa turistický priemysel vo Vatikáne takmer strojnásobil.

Až do konca minulého roka prišlo do Vatikánu na akcie, na ktorých sa Svätý Otec zúčastnil, viac ako 12 miliónov veriacich. Ešte o milión viac sa ich zúčastnilo ceremónií s pápežom v zahraničí. Pre porovnanie: pápež Benedikt počas svojho pôsobenia v čele cirkvi medzi rokmi 2005 až 2013 pritiahol do Vatikánu 20,5 milióna ľudí.

Súvisiace články

Aktuálne správy