oPeniazoch.sk, WSJ Foto: SITA
Po väčšinu roka sa vedenie eurozóny vyhýbalo hľadaniu spôsobu, ako zvýšiť odolnosť menovej únie proti ekonomickým šokom. Teraz sa zdá, že našlo ďalší spôsob, ako sa vyhnúť nepríjemným riešeniam: prichádza s toľkými návrhmi, že musí nutne dôjsť k chaosu.
S prvým návrhom prišiel francúzsky minister pre ekonomiku Emmanuel Macron. Ten požaduje, aby bola v eurozóne vytvorená ekonomická vláda, ktorá bude mať svoj vlastný parlament a rozpočet. Vytvorená by mala byť aj funkcia ministra financií, ktorý by mal na starosti oblasť investícií a trh práce. Macron sa domnieva, že ak bude zotrvávať súčasný stav, povedie to k "sebadeštrukcii".
Pár dní po Macronovi prišiel s iným návrhom holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem. Podľa neho je v eurozóne potrebné viac "konvergencie" a koordinácie národných ekonomických politík. Nemali by však byť zavádzané žiadne nové inštitúcie. Minister sa domnieva, že ak vlády chcú, aby ich občania podporovali euro, musia zabezpečiť, aby spoločná mena viedla k prosperite.
Prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker zase navrhuje celoeurópsky systém ochrany bankových vkladov a neskôr aj spoločné ministerstvo financií. Rad ekonómov vníma takýto systém poistenia ako logický a nevyhnutný krok nadväzujúci na kroky smerom k bankovej únii. Aj umiernené návrhy týkajúce sa vytvorenia takéhoto systému poistenia sa ale stretávajú s nesúhlasom v Nemecku. Táto krajina protestuje proti rozdeleniu rizika v eurozóne a jej minister financií Wolfgang Schäuble tak prichádza s ďalšou možnou stratégiou.
Schäuble hovorí o tom, že nie je možné "stavať voz pred koňa". To znamená, že eurozóna musí najskôr urobiť celý rad opatrení a potom sa môže hovoriť o spoločnom systéme poistenia depozít. Medzi nutné kroky patrí dohľad nad tým, že členské krajiny skutočne implementovali pravidlá, na ktorých sa spoločne dohodli. Podľa nemeckého ministra financií je ale tiež nutné, aby banky najskôr dostatočne navýšili kapitál podľa toho, koľko vládnych dlhopisov drží vo svojich aktívach. A k tomu by mal byť vytvorený systém, ktorý by umožnil organizovanú reštrukturalizáciu dlhov nesolventných vlád.
Schäuble síce hovorí, že nakoniec môže dôjsť aj k vytvoreniu spoločného ministerstva financií, ale najskôr by mala byť vytvorená "fiškálne rada", ktorá by dohliadala na dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa národných rozpočtov. Teraz to je v kompetencii Európskej komisie, ale tá je podľa Nemcov príliš mäkká voči niektorým významným krajinám EÚ. Schäuble tak sleduje stratégiu "rozdeľuj a panuj". Krajiny, ktoré podporujú spoločný systém poistenia depozít (napr. Taliansko a Portugalsko), budú blokovať kroky, ktoré by spochybnili bezpečnosť ich vládnych dlhopisov. ECB presadzuje silnú bankovú úniu, ale nechce, aby bola spochybňovaná bezrizikovosť vládnych dlhopisov krajín eurozóny (pokiaľ nedôjde k posunu vo vnímaní ich rizikovosti aj vo zvyšku sveta).
Vytvorený uzol by šlo rozmotať, ale diskusia medzi ministrami financií veľmi optimisticky nevyznieva. Jeden z nich uviedol, že "neexistuje potrebný tlak". Pozornosť sa totiž teraz upína najmä na utečeneckú krízu, problémy v eurozóne okamžitú hrozbu nepredstavujú. Pokrok v tejto oblasti tak bude pravdepodobne pomalý.
Autorkou je Gabriele Steinhauser pre The Wall Street Journal.
