oPeniazoch.sk, The Conversation France Foto: SITA
Po znovuzvolení Alexisa Tsiprasa a SYRIZA v Grécku sa mnohí pýtajú prečo? Thomas Piketty si myslí, že Európa potrebuje aktívnejší prístup zo strany vládnych predstaviteľov, nielen pokiaľ ide o grécku otázku.
Grécko a Európa potrebujú dohnať stratený čas. Až doteraz Európa tvrdošijne odmietala hovoriť vážne o reštrukturalizácii gréckeho dlhu. To pôsobilo pád poslednej vlády. Európa by bola ochotná prehodnotiť dlh, ak by Gréci dokázali vyrovnať svoj rozpočet s malým prebytkom, čo by znamenalo, že Grécko bude mať viac príjmov než verejných výdavkov. Ale keď Gréci žiadali o pomoc v decembri 2014, Európa povedala "nie". To otvorilo cestu Alexisovi Tsiprasovi. A situácia sa nezmenila, od januára do júla 2015 Európa odmietla znovu otvoriť rokovania. Teraz je september a nový podporný balík, ktorý bol schválený toto leto, viedol k ďalšiemu odloženiu rokovaní o dlhu. Ak Európa trvá na splácaní, nastane nová kríza a problém sa nevyrieši.
Európa má dnes iné problémy. Okrem ekonomickej situácie je to aj migračná kríza. Európa, Nemecko a Francúzsko nemôže existovať v neustálom stave krízy. Európania musia prispôsobiť svoju pozíciu. A aby sa tak stalo, Francúzsko potrebuje mať viac odvahy. Možno, že voľby v Španielsku na konci tohto roka veci zmenia. A pokiaľ ide o grécku otázku, všetky tieto prvky sa môžu spojiť a spoločne ovplyvňovať majoritnú politiku v Európe.
Medzi ekonomické priority Tsiprasa patrí modernizácia daňového systému, ktorý musí byť spravodlivejší a efektívnejší. Ale to sa môže podariť len vďaka európskej spolupráci, tak aby Európa išla príkladom. Musíme mať na pamäti, že najväčšie podniky v Európe často platia nižšie dane, než malé a stredné podniky. To preto, že vlády robia obchody, ktoré vedú k vytváraniu dobrých podmienok pre ich národný priemysel. Európska komisia má prezidenta, ktorý ešte ako predseda vlády Luxemburska, podpísal s nadnárodnými spoločnosťami dohody, na základe ktorých im umožnili platiť len 1 až 2 % daň. Európa nemôže len rozdávať rady, bez toho, aby seba samú neprinútila k fiškálnej transparentnosti. To je jadrom systému, nemeckým a francúzskym bankám vyhovuje, že môžu nakladať s peňažnými prostriedkami bohatých Grékov.
Toto leto François Hollande začal s tým, aby bola eurozóna demokratickejšia. Zvlášť, keď začal hovoriť o založení parlamentu pre krajiny eurozóny. Ale to je stále ešte príliš nesmelé a príliš vágne. Ak chce urobiť niečo, aby si zachránil svoje druhé funkčné obdobie a predovšetkým aby zlepšil riadenie eurozóny, potrebuje ponúknuť presnejšie návrhy. Verím, že by to boli nakoniec menej úsporné opatrenia v Grécku a objavili by sa aj ďalšie riešenia, pokiaľ by šlo o verejné a demokratické diskusie v parlamente eurozóny, kde by sa zišli zástupcovia z každého národného parlamentu.
Problém je, že eurozóna je v súčasnej dobe technokratická. Hlavy štátov sa stretajú za zatvorenými dverami. Vysielajú neuveriteľné návrhy uprostred noci, ako je privatizácia 50 miliárd eur gréckych aktív, zatiaľ čo všetci vedia, že to bude skutočný oheň na streche. Ako by grécka ekonomika mohla predať svoje aktíva za týchto podmienok?! To sa stalo bez právneho uvažovania a bez potrebných argumentov, ktoré by boli vypočuté. Musíme skoncovať s týmto druhom Európy a začať znovu s parlamentom eurozóny, ktorý umožní zverejniť motívy každého, kto s niečím príde. Teraz je dôležité, aby Francúzsko a všetky krajiny, ktoré chcú dosiahnuť pokrok, stanovili jasné návrhy ako demokraticky reštrukturalizovať eurozónu.
A či by sme sa mali aj naďalej báť Grexitu? Áno, to riziko tu je, ak si uvedomíme, že diskusie o rok či dva o reštrukturalizácii dlhu už nebudú brať do úvahy podmienky pre záchranný balík. Chceme, aby si Grécko udržalo obrovský primárny rozpočtový prebytok počas 20 až 30 rokov, čo bude znamenať zrušenie enormného balíka určeného na splátky. Ako to ale vysvetlíte mladým Grékom? Bolo by rozumné povedať, že až kým sa grécka ekonomika neozdraví, budete dosiahnuť znížený primárny rozpočtový prebytok na úrovni okolo výšky HDP. To by bolo normálne a nie príliš represívne.
Mám obavy, že niektorí ľudia aj naďalej myslia na Grexit, stanovujú podmienky, ktoré nie je možné splniť, takže ak Grécko zlyhá, môže byť dotlačene k odchodu. Toto riziko je dôvod, prečo potrebujeme jasné a realistické ciele. A čo najrýchlejšie.
Autorom je Thomas Pikkety, francúzsky ekonóm, ktorý sa venuje predovšetkým otázke príjmovej nerovnosti.
