Švédsky sociálny experiment: V práci stačí aj šesť hodín

, The Guardian;quartz Foto: thinkstock

Väčšina zamestnancov je už zvyknutá na to, že trávi viac času so svojimi kolegami v práci, než so svojou rodinou. V kanceláriách tak zostávajú čoraz dlhšie v zúfalej snahe zapôsobiť na šéfa, čo má svedčiť aj o ich výbornej pracovnej morálke. Ale Švédi sa proti tomuto trendu postavili. Zaviedli šesťhodinový pracovný deň.

V apríli 2014 radní mesta Göteborg, druhého najväčšieho vo Švédsku oznámili, že zamestnanci verejného sektora budú pracovať menej hodín. Šlo experiment pre zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ale cieľom bolo aj zvýšenie produktivity a v konečnom dôsledku znížiť náklady. Po čase sa experiment ukázal ako úspešný.

"Od roku 1990 sme mali viac práce a menej ľudí, takže sme nedokázali robiť viac. Mali sme veľa ochorení a depresií v radoch zamestnancov, z dôvodu vyčerpania a zlej rovnováhy medzi prácou a životom. To nie je dobré pre nikoho," povedala Ann-Charlotte Dahlbom Larsson, ktorá spolu so svojimi zamestnancami zabezpečuje štandardnú starostlivosť pre seniorov. Zmena nastala po prechode na šesťhodinové zmeny. Sestry mali zrazu viac energie, menej stresu, a boli schopné stráviť viac času s obyvateľmi penziónu, ktorí sa zase cítili pohodlne a uvoľnene. Rada najala ďalších 14 členov personálu, aby umožnila prechod na kratšie zmeny, takže je pravdepodobné, že tento režim celkovo stojí nejaké peniaze navyše. Avšak napriek finančnej stránke veci aj ostatní pracovníci verejného sektora sa vo Švédsku stali prívržencami skráteného pracovného času. Lekári aj sestry na ortopédii v univerzitnej nemocnici už slúžia šesť hodín, podobný scenár čaká aj na dve oddelenia nemocnice v Umeå.

Göteborg nie je prvý, čo si vybral cestu kratšieho pracovného času, ako recept na zlepšenie pracovného výkonu. Vlani stanfordský ekonóm John Pencavel dokázal, že výkon zamestnanca sa nebude úmerne zvyšovať každou ďalšou odpracovanou hodinu. V skutočnosti už nad určitý počet hodín pracovný výkon začne stúpať pomalšie.

Britskí zamestnanci pracujú viac ako ich francúzski, či nemeckí kolegovia, ale produkujú v priemere o 27 –  31 % menej, vyplýva to z údajov z roku 2013 Úradu pre správu národných štatistík. USA je druhou najproduktívnejšou krajinou sveta, na druhom mieste je Luxembursko, podľa OCED, ale trávia o 20 % viac času v práci, ako zamestnanci v Luxembursku.

"Kratší pracovný čas dokáže vytvoriť angažovanejšiu a stabilnejšiu pracovnú silu," myslí si Anne Coote Anna Coote, vedúca sociálnej politiky v New Economics Foundation, britského think tanku. "Existujú náznaky, že sa dokážu dosiahnuť úspory skrátením pracovného času," dodala s odvolaním na iný experiment, v Utahu, kde si zamestnanci vo verejnom sektore môžu po pracovnom týždni dožičiť trojdňový víkend.

Filozof Bertrand Russell vo svojej eseji z roku 1932  "Vo chvále lenivosti", argumentoval, že vďaka technologickému pokroku, by robotníci mohliznížiť svoj pracovný čas o polovicu, na 20 hodín týždenne. "V prípade, že bežný zamestnanec začne pracovať štyri hodiny denne, bude dostatok práce pre všetkých a žiadna nezamestnanosť, za predpokladu rozumnej organizácie," napísal.  O viac než 80 rokov neskôr sa Göteborgu konečne podarilo uvedenie myšlienok filozofa Russella do praxe. Alebo minimálne polovicu z nich.

Súvisiace články

Aktuálne správy