Pätnásť rokov po: Od začiatku nového milénia vzrástli ceny tovarov a služieb o 64 %, platy o 126 %

oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: thinkstock

Hospodárstvo Slovenska prešlo za toto relatívne dlhé obdobie rôznymi zmenami, ktoré sa následne premietli aj do našich každodenných životov. Väčšinu z nás, z ekonomického hľadiska, zaujíma najmä to, koľko zarábame a koľko nás stoja jednotlivé tovary a služby. Práve tieto dva faktory vo veľkej miere ovplyvňujú našu finančnú situáciu a následne aj celkovú životnú úroveň.

Z údajov Štatistického úradu SR vyplynulo, že tovary a služby, za ostatných takmer 15 rokov, zdraželi až o približne dve tretiny, konkrétne 63,9 %. Ako sa ale vyvíjali naše platy?

Väčšina výdavkov priemernej slovenskej domácnosti bez detí spravidla putuje na potraviny, bývanie a energie. Tie spolu zvyknú tvoriť zhruba 40 % ich celkových výdavkov. Kým potraviny a nealkoholické nápoje nás stoja viac o približne dve pätiny, ceny bývania a energií vzrástli ešte výraznejšie, a to až o 142,2 %. To je druhý najvýraznejší nárast v rámci celého spotrebného koša. Viac ako dvojnásobne zdraželi aj tovary a služby slúžiace nášmu zdraviu. Najhlbšie do vrecka ale siahneme, ak je reč o vzdelávaní. To nás aktuálne stojí zhruba trikrát viac. Je však pravdou, že táto položka nepatrí k tým, ktoré sa na našich celkových výdavkoch podieľajú výraznou mierou. Najmenej nás cenový rast zasiahol v prípade odevov a obuvi, ktoré zdraželi najmiernejšie, a to o 13,4 %.

Zdražovanie, väčšie či menšie, v konečnom dôsledku postihlo takmer všetky kategórie spotreby. Nájdeme však aj svetlú výnimku. Tou sú nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu, ktoré nás stoja menej o desatinu.

V jednotlivých rokoch rástli ceny rôznym tempom. Najvýraznejší medziročný rast cien tovarov a služieb sme pocítili v roku 2003, kedy inflácia dosiahla úroveň 8,5 %. Naopak, najnižším tempom rástli ceny v roku 2010, kedy sa medziročne zvýšili len o rovné percento. Následne po roku 2011 nastalo obdobie, kedy sa rast cien začal spomaľovať, až sa vlani úplne zastavil a Slováci sa mohli tešiť z toho, že sa ceny začali postupne mierne znižovať. Netreba však zabúdať, že dlhodobejší pokles cien nie je pre ekonomiku pozitívnym javom. Fenomén zvaný pocitová inflácia sa ale podpísal pod to, že až 62 % slovenských domácností má dojem, že aj v minulom roku platili za tovary a služby viac.

Pre objektívne zhodnotenie situácie ale musíme brať do úvahy vývoj miezd. A tie rástli takmer počas celého obdobia rýchlejšie ako spomínané ceny. Výnimkou boli len roky 2003, 2011 a 2012. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca bola ku koncu uplynulého roka vyššia o 126 %. Kým v roku 2014 dosiahla úroveň 858 eur, v roku 2000 predstavovala v prepočte 379,4 eur. Jedným dychom je však potrebné dodať, že na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahlo až 57 % Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. Pozitívny vývoj ale nastal v oblasti nezamestnanosti. Aj keď je stále vysoká, rady nezamestnaných na úradoch práce sa v sledovanom období skrátili. Kým na začiatku tohto tisícročia dosahovala miera nezamestnanosti 18,6 %, v prvom kvartáli tohto roka predstavovala podľa Výberového zisťovania pracovných síl 12,4 %.  

V závere možno teda stručne zhodnotiť, že v porovnaní so začiatkom nového milénia máme na Slovensku nižšiu nezamestnanosť, vyššie ceny, ale zároveň aj vyššie mzdy. Priemerný Slovák si tak zo svojho platu môže dovoliť kúpiť viac ako pred 15 rokmi. Práve to, koľko zarábame a čo si za to môžeme kúpiť, sa zvyčajne premieta do hodnotenia našej životnej úrovne.  

Autorkou je Dominika Ondrová, analytička Poštovej banky.

• Zdieľať

• Tip na článok?