oPeniazoch.sk, the quartz Foto: Thinkstock
V Brazílii to je olho grande. Taliani hovoria il malocchio. Maďari gonosz szem. Deochi je to v Rumunsku a v arabčine ayn al-hasud. Po anglicky eye of envy, čiže diablovo oko.
Napriek nespočetnému množstvu mien, nesie viera v diablovo oko, ako formy prekliatia, nápadné podobnosti v rôznych krajinách a kultúrach po celom svete. Základom je presvedčenie, že prekliatie sa prenáša pohľadom a má silu toho druhého zničiť. V niektorých častiach sveta má mimoriadny ohlas. Zhruba 90 % respondentov v Tunisku oslovených v rokoch 2011 a 2012, verili, že niektorí ľudia môžu kúzlom škodiť iným. Aj v najväčšej svetovej a najviac sofistikovanej ekonomike, v USA, priznalo približne 16 % respondentov, že verí v uhrančivý pohľad a s ním súvisiacimi možnosťami. Dokazuje to štúdia Pew Research.
Zlo ako také hmatateľne existuje, dozvedáme sa o ňom aj z biblických textov. Už dlhší čas nedáva spať antropológom. Ale ekonómovia teraz zisťujú, že aj v ich sfére zohráva prekliatie nemalú úlohu. Nedávno uverejnený článok v Journal of Economic Behavior & Organization tvrdí, že viera v "diablovo oko" je vlastne jemne vybrúsený obranný mechanizmus pre majiteľov nehnuteľností v spoločnostiach, kde je väčšia pravdepodobnosť, že by závisť mala za následok zničenie ich majetku. "Myšlienkou je, že tieto nepísané kultúrne pravidlá, alebo heuristiky, predstavujú jednoduché návody na to, ako sa priblížiť racionálnemu správaniu sa," povedal Boris Gershman, americký univerzitný profesor, autor spomínanej štúdie.
Inými slovami, viera v diablovo oko vedie k ekonomicky rozumnému správaniu sa , a to najmä pre tých, ktorí vlastnia nejaký majetok. Funguje to asi takto. Ak sa vlastník nehnuteľnosti domnieva, že závistlivé pohľady majú ničivú silu, bude sa pravdepodobne snažiť vyhnúť sa takýmto pohľadom tým, že sa nebude vystatovať svojim bohatstvom. Tým by sa znížilo riziko skutočne ničivých útokov na jeho aktíva. Čiže veriť v diablovo oko je dobré pre uchovanie aktív.
Gershman verí, že našiel podporu pre svoju teóriu vďaka celej sade údajov, zozbieral ich od antropológov, ktorí túto tematiku študovali na 186 spoločnostiach po celom svete. Zistil, že viera v uhrančivý pohľad je oveľa pravdepodobnejšia v nerovných spoločnostiach, rovnako ako v spoločnostiach, kde je bohatstvo uložené v niečom dobre viditeľnom, v hmotných statkoch, napríklad v spoločnostiach, ktoré živí poľnohospodárstvo a živočíšna výroba. Napríklad v spoločnostiach, kde je bohatstvo merané veľkosťou chovu hospodárskych zvierat. "Viera v diablovo oko je užitočná kultúrna reakcia v prostredí, ktoré vedie k deštruktívnym prejavom závisti," napísal Gershman. Môže to znieť divne, hlavne ľuďom v bohatých ekonomikách, kde závisť často vedie k úsiliu získať viac hmotných statkov než ničiť majetok niekoho iného.
"Ak ste z Ruska, rovnako ako ja, poznáte čo je to škodlivá, alebo deštruktívna závisť," hovorí Gershman, ktorý prišiel do USA z Moskvy pred ôsmimi rokmi. Každý, kto niekedy mal nové auto obtiahnuté "kľúčom" vie, že deštruktívna závisť sa môže objaviť aj v tých najviac sofistikovaných ekonomikách.
V skutočnosti, deštruktívna sila závisti sa ukázala ako obria prekážka pre hospodársky rozvoj v mnohých spoločnostiach, ktoré sa snažia správať sa tak, aby závisti predišli. Antropológ George Foster, ktorý študoval vidiecku mexickú komunitu Tzintzuntzan počas viac ako 50 rokov, zistil, že počiatočný odpor k osádzaniu sklenených okien do stien domov "nevyvolal strach zo zlodejov, ale obava, že okoloidúci by mohol nahliadnuť dnu a závidieť vám, čo tam uvidel ." V svojom diele z roku 1966, Závisť: Teória spoločenského správania sa, Helmut Schoeck poznamenal, že niektorí indickí farmári radšej nezačali používať hnojivá zo strachu, že väčšie plodiny by mohli vyvolať pocit závisti u ostatných dedinčanov. Rovnako aj niektorí bohatí farmári si radšej kúpia niekoľko menších polí, ako jeden veľký pozemok, v nádeji, že sa tak dokážu vyhnúť žiarlivým pohľadom. "Strach z diablovho oka ovplyvňuje skutočné ekonomické rozhodnutia. Odrádza od úsilia hromadenia bohatstva, od vzostupnej mobility a podporuje neproduktívne praktiky, ako zatajovanie majetku," píše vo svojej štúdii Gershman.
Stručne povedané, závisť môže predstavovať ekonomickú silu. Ale nech už je pozitívna alebo negatívna, vychádza do značnej miery z toho, ako je nasmerovaná. Silné vlastnícke práva, policajný zbor a súdy pomáhajú zmierniť niektoré deštruktívne prvky závisti. Majetková nerovnosť tiež dokáže priliať olej do ohňa ničivej závisti. V každom prípade žiaden nekompromisný postoj nedokáže vyriešiť škaredé správanie sa toho druhého. Podľa inej štúdie ľudia, ochotní zničiť bohatstvo svojim konkurentom v hre, sú ďaleko menej citliví na vyššie náklady, než si boli pomysleli. To naznačuje, že urobiť deštruktívne správanie drahším asi stačiť nebude, aby sa nám ho podarilo navždy vykynožiť.
