Dôvernosti centrálnej banky ukryté pred očami verejnosti: Skupinové myslenie môže byť obzvlášť nebezpečné

, Project Syndicate Foto:SITA

Ekonómovia Alberto Alesina a Larry Summers prišli v roku 1993 s vplyvnou prácou, ktorá ukázala, či nezávislosť centrálnych bánk drží na uzde infláciu, bez negatívnych dôsledkov na ekonomickú výkonnosť. Od vtedy sú nezávislé centrálne banky po celom svete. Žiadna kurz neotočila a každý náznak, že by si vlády mohli znovu presadiť politickú moc nad úrokovými sadzbami, ako sa to nedávno prihodilo v Indii, sa stretajú s pozdvihnutím na finančných trhoch a pobúrením medzi ekonómami.

Popravde existuje mnoho stupňov nezávislosti a nie všetky formálne nezávislé centrálne banky fungujú tým istým spôsobom. Niektoré menové orgány, napríklad Európska centrálna banka, si samy stanovujú svoj cieľ. Iné, napríklad britská Bank of England (BoE), majú plnú nezávislosť ohľadom nástrojov, teda riadenia krátkodobých úrokových sadzieb, ale musia sa usilovať splniť inflačný cieľ stanovený vládou.

Rozdiely existujú aj v tom, akú majú centrálne banky organizačnú štruktúru na plnenie svojich cieľov. Na Novom Zélande rozhoduje samostatne guvernér banky. V americkom Federálnom rezervnom systéme rozhoduje Federálny výbor pre voľný trh (FOMC), ktorého členovia, sedem guvernérov a päť prezidentov regionálnych rezervných bánk Fedu, majú rôznu mieru nezávislosti.

ECB nezverejňuje záznamy o hlasovaní a na schôdzkach Generálnej rady sa usiluje o konsenzus. Naproti tomu Výbor BoE pre menovú politiku (MPC) má deväť členov, z ktorých štyria sú menovaní zvonka banky, a všetky hlasy sa jednotlivo zaznamenávajú. Nikomu nie je dovolené ukryť sa za názor kolektívneho orgánu. Fed neuchováva záznamy o hlasovaní, ale zapisujú sa odlišné stanoviská pri zásadných rozhodnutiach. Kým za predsedovania Alana Greenspana o nich takmer nebolo počuť, dnes sú už bežnejšie.

Odlišnosti existujú aj vo vzťahu medzi tvorcami politík a ich štábom, čo tiež ovplyvňuje nezávislosť centrálnej banky. Vo Fede zamestnanci predkladajú FOMC svoje ekonomické prognózy, bez prispenia tvorcov politík, ktorí stanovujú úrokovú sadzbu. V BoE za oficiálne prognózy, zverejnené v inflačných výkazoch, zodpovedá výbor BoE pre menovú politiku MPC. To je užitočné na ovplyvňovanie očakávania, pretože škála rôznych názorov z centrálnej banky môže byť pre súkromný sektor mätúca. Prináša to však riziko inštitucionálneho skupinového myslenia.

Skupinové myslenie môže byť obzvlášť nebezpečné, ak centrálna banka vykonáva aj dohľad nad bankami, ako predviedla globálna finančná kríza roku 2008. Všetky banky, ktoré v roku 2006 uverejnili správu o finančnej stabilite, teda väčšina, dospeli k záveru, že bankový sektor v ich krajine je v dobrej kondícii, teda že banky sú dobre kapitalizované a s odolnou riadiacou štruktúrou a pevným riadením rizík.

Zdá sa nepravdepodobné, že ani jedného analytika centrálnej banky vtedajší mohutný rast úverov a dlhovej páky neznepokojoval. Ekonómovia v Banke pre medzinárodné platby, čo je organizácia centrálnych bánk, poukazovali na riziká veľmi vecne. Napriek tomu sa z malej armády ekonómov centrálnych bánk neozval ani jediný hlas. Centrálne banky sú síce nezávislé vo vzťahu k vládam svojich krajín, ale interne by bolo veľmi ťažké odchýliť sa od nastolenej línie.

Je samozrejme potrebné nastaviť istú rovnováhu medzi túžbou inštitucionálnej disciplíny a voľnosťou pre rozkvet akoby intelektuálnych pukov. Centrálna banka nie je univerzitná katedra ekonómie, kde je rozmanitosť takmer bezvýhradne zdrojom sily. Vonkajší pozorovatelia sú nútení čítať politické posolstvo medzi riadkami každej publikácie, čo banke nemusí vždy pomáhať k dosahovaniu jej cieľov.

Zjavne však existuje priestor pre priechod rozmanitejšieho uvažovania. Je preto povzbudzujúce, že BoE experimentuje s platformou, ktorá umožňuje vypočuť si širšiu paletu názorov: blogom nazvaným Bank Underground, čo je odkaz na stanicu metra pod centrálou banky, ktorý zverejňuje príspevky mladších členov, ktorí spochybňujú, alebo podporujú prevažujúci politiku.

Počas niekoľkých týždňov sa už Bank Underground presadil ako plodný prameň provokatívnych myšlienok. Jeden príspevok v polovici augusta, kedy vysoko postavené mačky a kocúry neboli doma a myši mali hody, poukázal na niektoré slabiny modelov vnútorného kapitálu bánk, ktoré sú jadrom režimu kapitálových požiadaviek Basel 3. Autor, zamestnanec BoE menom Tobias Neumann, vyhlásil, že začlenenie ďalších dát do modelov by mohlo viesť k tomu, že nasajú šum a mylne ho vyhodnotia ako významný signál. Vzhľadom k tomu, môžu veľmi komplikované modely pravidelne generovať zavádzajúce informácie.

Iný príspevok, zverejnený v júli, otvorene spochybnil "oficiálny" názor BoE, že ako sa ekonomika zotavuje, možno očakávať, že nefinančné spoločnosti začnú odbúravať pokladničnú hotovosť a financovať investície. Autorky, Katie Farrantová a Magda Rutkowská naznačujú, že správanie sa podnikov v dôsledku finančnej krízy by sa mohlo zmeniť, keďže ťažkosti s prístupom k bankovému financovaniu ich viedlo k trvalému zvýšeniu hotovostných nárazníkov. Ak je to pravda, má to významné dôsledky pre finančnú sústavu, najmä pre banky.

Blog Bank Underground už za svoj krátky život preukázal svoj význam. Guvernér BoE Mark Carney si zaslúži veľké uznanie za to, že nám umožnil nahliadnuť malým priezorom za fasádu Starej dámy z Threadneedle Street, ako sa BoE prezýva. Samozrejme za predpokladu, že blog nie je celkom neoprávnenou iniciatívou!

Možno že sa nakoniec dočkáme vzniku konkurenčného blogu Fed Subway, hoci s vyhliadkami na blog ECB U-Bahn to v dohľadnom čase ružovo nevidím. Zatiaľ mám v pláne stráviť viac času v britskom  metre. Tak nejako je tam lepšie vidieť.

Autorom je Howard Davies, novonastupujúci predseda Royal Bank of Scotland, bol prvým predsedom Financial Services Authority (1997-2003) vo Veľkej Británii.

Súvisiace články

Aktuálne správy