Obviňovať Čínu za čierny pondelok je ako obviňovať barmana z toho, že máte opicu

, the quartz Foto: thinkstock

Kedysi sme si mysleli že Čína je motorom svetovej ekonomiky, prečo je dnes na tom tak zle?

Ak by sme chceli odpovedať na túto otázku je potrebné si uvedomiť, že Čína vlastne motorom svetového rastu nikdy nebola. Ak by chcela byť motorom, musela by dovážať viac, než exportovať. Potom by vytvorila dopyt, na základe ktorého by iné krajiny vyvážali viac, než dovážali. Dovozcovia sú motorom v dodávateľskom vlaku na medzinárodnej trati. Vývozcovia sú vozne ťahané dopytom hýrivosti. Je to ako trh s alkoholom. Ťahajú ho barmani či štamgasti?

Čína nikdy nebola štamgastom. Bola barmanom na nedisciplinovanej oslave, ktorá začala na prelome tisícročí v Spojených štátoch a niektorých európskych krajinách. Nasledujúci graf ukazuje, ako sa súčet všetkých deficitov bežného účtu vo svete (keď krajina dováža viac než vyváža) vyskočil z asi 575 miliárd dolárov v roku 2001 na 1,6 bilióna v roku 2008.


Najväčší pijan boli Spojené štáty, ktoré zvýšili svoj deficit z 125 miliárd dolárov v roku 1997 na 801 miliárd v roku 2006. Všimnite si, že celkový globálny deficit definuje veľkosť na medzinárodnom trhu, ktorý sa nafúkol ako bublina a potom už len klesal dole. V roku 2006 deficit Spojených štátov dosiahol vrchol, zatiaľ čo po celom svete prišiel vrchol až v roku 2008, súčasne s globálnou krízou. Prudký prepad nastal v rokoch 2012-2013, a teraz opäť klesá. Inými slovami, oslava sa končí.

Ďalší graf ukazuje, kto sú hlavní konzumenti a barmani na tejto party do roku 2008. Na strane pijanov sa ocitli Spojené štáty v spoločnosti niektorých krajín, ktoré sa zoznámili na tejto oslave, Španielska, Talianska a Grécka. Nie je ich ale vidieť, lebo nedosiahli apetít Portugalska a Írska. Ak znížime počet krajín, teda barmanov a pijanov zo 166 na rovný tucet, ihneď vidíme, kto je motorom na tejto party!

Sú to krajiny, ktoré sa dostali do dramatickej situácie v rámci dlhovej krízy v rokoch po roku 2008. S vedomím, čo sa s nimi stalo neskôr, dokážeme pochopiť, prečo museli byť na túto oslavu pozvané. Ich eventuálna zdržanlivosť by znížila veľkosť medzinárodných trhov. Bolo to rozhodne smutný pohľad, ako nakoniec opúšťajú ihrisko na nosidlách a tým pádom sa oslava skončila. Všimnite si, ale kto tam bol za barmanov. Tí, čo predávali tovar účastníkom oslavy. Vrátane priemyselných veľmocí ako Čína, Nemecko a Japonsko a obchodníci s ropou ako Saudská Arábia, Rusko a Nórsko. Oni museli byť v práci, zatiaľ čo ostatní sa zabávali.

Nasledujúci graf ukazuje situáciu v roku 2013. Grécko, Taliansko a Španielsko už opustili náš večierok, spolu s Portugalcami a Írmi. Spojené štáty zostali, ale už mali menej zástupcov, z 800 miliárd dolárového deficitu v roku 2006, sa im podarilo osekať dlh v roku 2014 na 400 miliárd dolárov.

Kúzlo ale nezmizlo úplne, pretože Brazília zapla motory nadšenia. Ako jej ekonomika prestala rásť, Brazília mala v roku 2013 o 81 miliárd dolárov vyšší dovoz ako vývoz, v roku 2014 dokonca o 103 miliárd. Jej agresívne deficity už ale neboli schopné obnoviť starú extravagantnú vznešenosť oslavy.

Ako sa večierok skončil, záujem o služby svetových barmanov klesol. Nasledujúci graf znázorňuje čínske prebytky, ktoré boli kedysi motorom ich vlastnej ekonomiky, aj keď nie medzinárodnej, začínajú skapíňať. To isté sa deje v Japonsku. Z veľkých barmanov už len Nemecko zvýšilo svoje prebytky rozhodujúcim spôsobom. Dnes už je Nemecko krajinou s najväčším prebytkom bežného účtu vo svete- je to TOP barman.

No a potom sú tu ešte takí, ktorí si mysleli, že to oni boli motorom, až teraz si ale uvedomili, že oni boli vlastne len služobným vozňom na konci vlaku, producenti komodít. Latinskoamerické krajiny, z ktorých väčšina sú hlavne vývozcovia komodít, boli svedkami rastov aj pádov, podľa vývoja cien komodít.

Ako pomaly nálada upadala a večierok sa blížil k svojmu koncu, dopyt po tovare klesol. Odrazilo sa to aj na poklese cien, príjmy z vývozu už neboli to, čo kedysi a tempo rastu HDP sa zrútilo. Pokles v týchto krajinách je urýchlený odlivom kapitálu. Rovnako ako keď kapitál prišiel k nim, keď si ľudia mysleli, že to oni sú motorom svetovej ekonomiky. Dnes ale kapitál tečie opačným smerom čo ich ekonomikám len škodí.

Teraz sa môžete pohodlne posadiť, odfúknuť si a sledovať, ako sa príbeh odvíja do jeho prirodzeného konca. Čína sa pravdepodobne rúti do kolapsu a to celkom nevkusne. Potom budú nasledovať mnohé krajiny z Latinskej Ameriky, skončia rovnako. Všetci budú z toho obviňovať Čínu, ale my už vieme, ako to v skutočnosti je.

Súvisiace články

Aktuálne správy