oPeniazoch.sk, Net Politics Foto: SITA;thinkstock
Keď sa povie internet, väčšine ľudí zíde na um to, čo najčastejšie používajú. Rôzne vyhľadávače, sociálne médiá, on-line služby a streamovanie videa či hudby. To je nepochybne dôvod, prečo si politici myslia, že digitálna ekonomika je ovládaná týmito službami.
V skutočnosti ide o veľký omyl. Business-to-business digitálny obchod je desaťkrát väčší než obchod smerom k spotrebiteľovi. Vyplýva to z aktuálnej správy komisie OSN o obchode a rozvoji. Sedemdesiatpäť percent ekonomickej hodnoty digitálnej ekonomiky ide do tradičných kamenných firiem a nie internetových. To platí na celom svete, nielen v rozvinutých ekonomikách.
Zamerajme sa teraz na tragickú diskusiu o internetovej ekonomike v Európe, kde sú politici posadnutí činnosťou hŕstky amerických nadnárodných spoločností namiesto toho, aby sa zameriavali na to, čo je skutočne dôležité. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), informačné a komunikačné technológie sú rýchlo rastúci segment, ktorý ale zamestnáva len tri percentá Európanov. Malé a stredné podniky sú dôležité pre každú ekonomiku a predstavujú viac ako 99 % všetkých podnikov v mnohých rozvinutých a rozvojových krajín. To oni sú hlavným zdrojom rastu HDP a zamestnanosti a nie nadnárodné spoločnosti.
Vďaka internetu je už možné mnoho služieb exportovať spôsobom, ako to doteraz mysliteľné nebolo. Dobrým príkladom je outsourcing. Internet uľahčil vzostup podnikov, ktoré poskytujú služby v oblasti miezd, právne služby, zaisťovanie a riadenie vzťahov so zákazníkmi. Tieto skutočnosti vysvetľujú, prečo sa služby stali najväčším segmentom svetovej ekonomiky z hľadiska HDP. Podľa Medzinárodnej organizácie práce "Svetové trendy zamestnanosti 2014," sú najväčším zamestnávateľom: služby 45 %, pričom ide o rast, zatiaľ čo poľnohospodárstvo s 31 % klesá. Nekomerčné služby ukrajujú 23 % z koláča zamestnanosti.
Internet umožnil vznik globálnych hodnotových reťazcov. Je to vývoj, ktorý viedol k ohromujúcej realite: služby predstavujú približne tretinu zo vstupov do hmotných aktív v automobilkách, fabrikách na televízory, alebo pri výrobe liečiv. Pfizer je toho dokonalým príkladom. Tento farmaceutický gigant má celý svoj globálny dodávateľský reťazec a logistiku založenú na cloudovom systéme.
Zatiaľ čo oblasť business-to-business je v digitálnej ekonomika väčšia ako jej náprotivok, služby môžu mať hlboký multiplikačný efekt na iných typoch obchodu. Stojí za to pochopiť, prečo existujú tieto multiplikačné účinky, a ako prispievajú k rastu v ekonomiky, a to nielen v odvetví informačných a komunikačných technológií.
Poďme si predstaviť diskusiu o digitálnom hospodárstve. Zdravá a vyrovnaná európska diskusia by sa mala zamerať na:
– Identifikáciu, ako by mohli tradičné služby využívať digitálne prostredie pre svoju konkurencieschopnosť, inovácie a export. Akú úlohu by mohli hrať informačné a komunikačné technológie aby podporili sektor služieb, ktorý tvorí 73 % ekonomiky eurozóny.
– Ako vyvinúť spôsoby, ktoré by dokázali pomôcť tradičným priemyselným odvetviam v digitálnej ekonomike. Napríklad také Volvo, najväčší svetový výrobca komerčných naftových motorov, ponúka 100 % záruku dostupnosti vďaka sofistikovanej technológii nasadenej vo svojich vozidlách, ktorý indikuje, kedy je nutné niektorý diel servisovať, aby nedošlo k poškodeniu. Takýto servisný postup má zásadný vplyv na konkurencieschopnosť. Väčšina európskych krajín má podobných národných šampiónov.
– Analýzu, aký druh dátových tokov prúdi internetom a prečo. Ak je e-commerce medzi podnikmi desaťnásobkom toho čo urobí obchod smerom k spotrebiteľovi, je logické, že veľká časť dátových tokov prenášaných internetom nebudú asi osobné údaje. Volvo toho môže byť dokonalým príkladom. Musíme určiť podiel dátových tokov, ktoré nie sú spájané s osobnými údajmi, aby sme sa mohli pustiť do konštruktívnej diskusie.
Európa nie je ani zďaleka sama, pokiaľ ide o nezdravé hospodárske debaty o regulácii nadnárodných zahraničných obchodných a spotrebiteľských technologických gigantov. Po celom svete politici navrhujú ako riešenie, lokalizovať dostupné údaje bez ohľadu na praktický prínos. Tým ale vytvárajú oveľa väčšiu záťaž na konkurencieschopnosť domácich firiem, než zahraničných nadnárodných spoločností. Samozrejme, pokiaľ ide o reguláciu, malé a stredné podniky sú tým segmentom, ktorý trpí najviac a to aj napriek tomu, že je ekonomicky najdôležitejší.
Ak sa pozrieme na uplynulých desať rokov verejných diskusií o ekonomike mohli by sme sa opýtať sami seba: "Čo sme tým vlastne mysleli?" Musíme vytvoriť pravidlá o digitálnom prostredí hneď a zaraz, čo bude mať obrovský dopad na naše ekonomiky aj spoločnosť počas ďalších desaťročí. Aby už ekonomický chvost konečne prestal vrtieť psom.
