Štyri ekonomické mýty, ktoré udržujú krízu eura pri živote

, mises.org Foto:SITA

Príliš veľa komentárov o gréckej kríze sa zameriava na to, či by Grécko malo opustiť euro a nie na štrukturálne problémy, ktoré vyplývajú z desaťročia socializmu. Medzitým si grécka vláda vypožičala viac peňazí, než čo sú ľudia schopní prípadne splatiť. A viac peňazí ľahko spôsobí ešte väčšie škody.

Najlepšie na tom je, že ​​Európa a Grécko sa môžu teraz konfrontovať s niektorými z ekonomických klamov, ktoré sú už dlhší čas motorom poháňajúcim debaty o Grécku, eure, askéze a dlhu. Tu sú štyri klamstvá, ktoré patria medzi najškodlivejšie.

Euro je príliš silné pre Grécko
Toto vyhlásenie je zvyčajne sprevádzané odkazom na grécku produktivitu, ktorá je nižšia ako v prípade severských krajín EÚ. Podľa tejto logiky napríklad euro nie je vhodnou menou pre krajiny s rôznou úrovňou produktivity. Nasleduje odporúčanie, aby Grécko opustilo Európsku menovú úniu a obnovilo drachmu. Národná banka Grécka by potom nastavila veľmi nízky výmenný kurz medzi drachmou a eurom, čo by zvýšilo konkurencieschopnosť gréckej výroby. Stačí však jeden semester štúdia, aby ste odhalili ekonomické omyly takejto logiky. Mena je nepriamy prostriedok výmeny. Dve krajiny s rôznou úrovňou produktivity môžu používať rovnakú menu, tak ako aj dvaja jedinci. Môžete zaplatiť chlapíkovi za kosenie trávnika dolármi, ktoré ste zarobili vysoko kvalifikovanou prácou. Napriek tomu obaja používate doláre. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by Gréci a Nemci nemohli používať rovnakú menu. Vo veku zlatého štandardu boli národné meny definované ich výmenným kurzom za zlato. V skutočnosti, všetky krajiny používali rovnakú menu – zlato.

Znehodnotenie meny pomôže gréckym exportom k zotaveniu
Ide o predstavu, že znehodnocovanie meny pomôže gréckej ekonomike a bude mať stimulačné účinky pre zvýšenie vývozu. Myšlienka je postavená na tom, že Gréci môžu dať viac drachiem svojim obchodným partnerom, čo by urobilo grécky vyvoz lacnejším, pokiaľ ide o cudziu menu. Vyšší vývoz bude stimulovať celú ekonomiku. Ale znehodnotenie meny iba spôsobí presun bohatstva v rámci monopolizovanej menovej zóny. Ide o tzv. Cantillonov efekt, účinok peňazí na cenovú hladinu závisí od toho, do koho rúk peniaze prichádzajú. Porazení zostanú tí, ktorí si za svoje peniaze v dôsledku zvýšenia cien nekúpia toľko, ako doteraz. Napríklad dôchodcovia. Ide o nevyhnutný dôsledok nárastu výdavkov. Nakoniec aj vývozcovia zistia, že im náklady rastú a budú vyžadovať ďalšie kolo znehodnocovania peňazí s cieľom posilňovať tým zahraničný predaj a vyhnúť sa obchodným stratám. Budú nútení platiť viac za výrobu a tým pádom zvyšovať ceny v miestnej mene. Aby sa predišlo stratám z predaja, potrebujú zahraniční kupujúci získať viac v miestnej mene, aby sa ich tovar nezdražoval v cudzej mene. Táto politika maskuje skutočné štrukturálne problémy. To nie je problém meny.

Vlastná mena umožní vláde zabrániť nepopulárnym škrtom vo výdavkoch
Inými slovami, znehodnocovanie meny je spôsob, ako sa vyhnúť obávaným úsporným opatreniam. Ľudia veria, že vláda má dostatočné reálne prostriedky ako prerozdeľovať majetok od bohatých, čím sa dá zmierniť akákoľvek chudoba. Predpokladá sa, že majetok bohatých sa nejakým spôsobom zabaví a následne prerozdelí na základe istého socialistického kľúča, čo bude mať za následok dostatok pre všetkých. Socialistický slogan "dostatok pre všetkých" je známy už dlhší čas, ale zatiaľ nedokázal preukázať svoj význam pri zmierňovaní chudoby.

Mena musí byť podporená politickou silou a finančnou autoritou
Milton Friedman pred rokmi odkazoval na vytvorenie Európskeho menového systému, pričom upozorňoval na skutočnosť, že menová únia potrebuje fiškálnu úniu. Financial Times citoval talianskeho ministra financií, Piera Carla Padoana, ako v Londýne 27. júla 2015 hovorí, že jediný spôsob, ako ochrániť euro, je posun "rovno smerom k politickej únii."

Samozrejme, že obaja muži rozprávali o nekrytých peniazoch, čiže peniazoch vytlačených štátom, čo nie je nič okrem zákonného platidla v menovej únii. Reálne peniaze sú komodita, ktorá predstavuje na trhu najužitočnejší prostriedok výmeny. Skutočné peniaze  vyplývajú z trhového procesu, a sú neoddeliteľnou súčasťou samotného trhu. Takéto peniaze ochotne používajú spolupracujúce strany. Nikto ich ale nie je prinútený používať. Strany používajúce tieto peniaze sú chránené zákonmi právneho štátu. Falšovatelia sú stíhaní rovnako ako bankári, ktorí nedokážu pokryť peňažné náhrady, ako sú certifikáty a bankové zmenky. Najlepší menový systém je ten súkromný, pretože musí pracovať na základe zásad právneho štátu. Najhorší menový systém je prevádzkovaný vládami, pretože vlády sa dokážu vymaniť z právneho poriadku.

Gréci aj Európa potrebujú menovú slobodu
Pád eura nevyrieši problémy Grécka, ani by takýto krok neodstránil mnohé štrukturálne problémy, ktorými trpí Európska menová únia. Držanie sa týchto ekonomických omylov len podporuje vieru, že niekoľko úprav by dokázalo vyriešiť Grécko-európsku situáciu. Ale ako sa už Gréci vyjadrili aj v referende, netúžia po úsporných opatreniach, ale zároveň nechcú ani opustiť euro. Vedia, že takýto krok by umožnil vláde zničiť to málo, čo zostalo v tejto krajine. Gréci vidia euro, so všetkými jeho nedostatkami, ako lepšiu cestu, než návrat ku drachme. Najlepšou alternatívou pre Grécko by bolo teraz umožniť voľnú hospodársku súťaž v menách, ktoré by umožnili gréckemu ľudu obchodovať v akejkoľvek meny, ktorú považujú za najvhodnejšiu. Zároveň by Grécko malo privítať a chrániť súkromné peniaze prostredníctvom právneho štátu.

Ale zásadný problém eura zostáva a musíme si uvedomiť, ako grécka vláda reagovala na štruktúru Európskej únie a Európskej menovej únie. Prijala všetky novo vytlačené eurá celkom dychtivo. Nie je však vôbec jedinou krajinou, ktorá sa takto zachovala. Je len prvou, v ktorej sa nepriaznivé dôsledky chybnej štruktúry EÚ prejavili tak jednoznačne. Teraz pribudnú ďalšie krajiny aj nepriaznivé dôsledky budú čoraz väčšie.

Autorom je Patrick Barron,súkromný konzultant pre bankový sektor.

Súvisiace články

Aktuálne správy