oPeniazoch.sk, Pragmatic Capitalism Foto:thinkstock
Nejde len o zdravie, environmentálne problémy, alebo morálnosť ohľadom krutostí páchaných na zvieratách. Konzumácia mäsa je horúcou témou už niekoľko rokov. Na druhej strane, ale treba priznať, že je to pohodlný a efektívny spôsob, ako získať potrebné kalórie a bielkoviny, ktoré by sme v takom množstve bez mäsa do seba dostali len ťažko.
Pozrime sa na potreby typického predstaviteľa strednej – vyššej triedy, ktorý sa snaží žiť spoločensky a je si vedomý že si chce udržať svoj životný štýl, preto trávi dlhé hodiny v práci, aby rozvíjal svoju vlastnú firmu. Takže, máme tu šialene vysokokalorický výkon a veľmi málo času, čo znamená, že strava musí byť bohatá na vysoký obsah ľahko dostupných bielkovín. Na jedálničku sa tým pádom ocitá veľa rýb a kuracieho mäsa, pretože je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako sa telo môže dostať k potrebnému množstvu kalórií.
Čo sa ale stane, ak by sa všetci, ako náš typický predstaviteľ strednej triedy, rozhodli, že si zvolia rovnaký životný štýl, ale bez mäsa? Inými slovami, čo ak sa z nich stanú absolútni vegáni, ktorí dávajú prednosť rastlinnému pôvodu alebo alternatívnym zdrojom kalórií? Aký by to malo vplyv?
Vezmime si teraz uhoľ pohľadu, ktorý nás zaujíma, teda ekonomické hľadisko. Vyzerá to tak, že ekonomický dopad by mohol byť dosť zničujúci, nie však pre strednú vrstvu, ale pre chudobných. Dokonca je možné, že by podpora bezmäsitej stravy mohla priamo prispievať k majetkovej nerovnosti a nerovnomernému rozdeleniu bohatstva. To je ale v priamom rozpore s tým, k čomu sa hlási mnoho ľudí propagujúcich vegánsky životný štýl.
Hoci je táto otázka zložitejšia, dala by sa v skratke vysvetliť asi nasledovne. Konzumovať mäso je vlastne luxus. Je to niečo, čo chudobní ľudia robia len vtedy, keď začnú zarábať okolo 2.6 amerického dolára za deň. Rodiny s nízkymi príjmami sa po celom svete spoliehajú skôr na pšenicu, ryžu a obilniny. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ak by sme eliminovali výrobné odvetvia živočíšnej výroby, zničili by sme zhruba 1,5 miliardy pracovných miest, z ktorých 70 % sú považované za "nevyhovujúce".
Ak by sme sa odklonili od mäsa a všetok dopyt by sme sústredili na spotrebu potravín na rastlinnom základe, cena všetkých ostatných potravín by takmer s istotou vystrelila hore, pretože je veľmi nepravdepodobné, že by sme automaticky dokázali vyrábať dvakrát toľko čo do ponuky všetkých týchto rôznych druhov potravín. Majte na pamäti, že toto sú práve tie potraviny, ktoré chudobní prijímajú v neprimeranom množstve. Takže čo sa stane potom, ak by sa celý svet zrazu obrátil k takémuto druhu potravín?
A to je najzaujímavejší aspekt celej tej vegánsko- mäsožravej debaty. Vegáni sa snažia zosmiešniť mäsožravcov za to, že sú amorálni (tak trochu hrubo zovšeobecnené, ja viem), ale je tu jeden veľmi logický, morálne ekonomický argument pre jedenie mäsa. Pomáha to udržať náklady lacných potravín nižšie a to presmerovaním dopytu inde. Ak by bývalí mäsožravci vyhnali ceny ďalších potravín hore, chudobní by boli nútení za potraviny minúť viac, a tým by ich životná úroveň klesla. Museli by sa rozhodnúť, či budú jesť menej (v množstve či kvalite), alebo sa vzdajú iných výdavkov.
Miska váh sa nakláňa na jednu stranu. Mohla by strava založená na rastlinnom základe nepriamo ovplyvňovať majetkovú nerovnosť a nerovnomerné rozloženie bohatstva? Nech si odpovie na túto otázku každý sám. Ale nechápte ma zle. Som úplne za v otázkach vyšších štandardov pre chov dobytku, aj čo sa týka obmedzenia mäsa v strave, rovnako sa teším aj na budúcnosť, kedy bude veľká časť produkcie mäsa pochádzať z laboratória a nie z bitúnku. Ale v súčasnosti, ako sa hovorí, nie je žiaden obed zadarmo. Zvýšenie nákladov na potraviny, ktoré konzumujú vo veľkej miere chudobní preto jednoducho nedáva morálny ani monetárny zmysel.
Autorom je Cullen Roche.
