oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:SITA
Individuálni aj inštitucionálni investori majú čo robiť, aby prišli na to, kam sa oplatí umiestniť peniaze. Je lepšie sa zamerať na vyspelé, alebo rozvíjajúce sa ekonomiky? A konkrétne na ktoré? Ako a kedy upraviť rovnováhu vo svojom portfóliu?
Takéto rozhodovanie je pochopiteľne ešte ťažšie v abnormálnych časoch, kedy dochádza k významným globálnym zmenám a centrálne banky sa rozhodli nasadiť nekonvenčné politiky. Nový, lacný prístup ale sľubuje, že túto náročnú úlohu v normálnych i abnormálnych časoch uľahčí.
V odvetví správy aktív sa tradične vyskytujú dva typy investičných stratégií. Pasívny prístup zahŕňa investície do indexov sledujúcich konkrétne porovnávacie ukazovatele, napríklad S&P 500 pre Spojené štáty alebo niektorý z indexov vyspelých ekonomík či búrz na rozvíjajúcich sa trhoch. V zásade človek kupuje index trhu.
Pasivita je nízkonákladový prístup. Sledovanie benchmarku nevyžaduje žiadnu prácu. Výnosom je ale iba súčet zo zmesi dobrého i zlého, pretože vám nedokáže povedať, či máte nakupovať vyspelé ekonomiky alebo rozvíjajúce sa trhy a ktorým krajinám sa v tej či onej skupine bude dariť lepšie. Investujete do koša všetkých krajín či vybraných regiónov a dostanete to, čo sa označuje ako "beta" – priemerný trhový výnos.
Naproti tomu pri aktívnom prístupe sa investíciami poveruje profesionálny správca portfólia. Úvaha je taká, že profesionálny správca, ktorý vyberá aktíva a trhy, do ktorých investuje, dokáže prekonať priemerný výnos z nákupu celého trhu. Takéto fondy by vám mali priniesť "alfu": absolútne lepšie výnosy, oproti trhovej "bete".
Problémov s týmto prístupom je veľa. Profesionálne správcovské investičné fondy sú drahé, pretože ich správcovia veľa obchodujú, za čo si berú tučné poplatky. Navyše väčšina aktívnych správcov, ide až o 95 % z nich, nedosahuje svojich investičných benchmarkov a ich výnosy sú kolísavé a rizikové. Navyše sa aj špičkoví správcovia investícií časom menia, takže historická výkonnosť nie je žiadnou zárukou budúcej výkonnosti. Navyše niektorí z týchto správcov, napríklad hedžové fondy, ani nie sú priemerným investorom k dispozícii.
Aktívne spravované fondy preto zvyčajne mávajú horšie výsledky než pasívne fondy, pričom po odpočítaní poplatkov sú ich výnosy ešte nižšie a rizikovejšie. Navyše nielenže sú aktívne stratégie "alfa" často horšie ako stratégia "beta," ale niektoré sa dokonca tvária ako stratégia beta (lebo nasledujú trhové trendy), len s dlhšou dlhovou pákou, a teda s vyšším rizikom a kolísavosťou.
V poslednom čase je však čoraz obľúbenejší tretí investičný prístup, známy ako "múdra" (či "vylepšená") beta. Predpokladajme, že by ste sa mohli riadiť kvantitatívnymi pravidlami, ktoré umožnia vytriediť nahnité jablká, teda napríklad krajiny, pri ktorých je pravdepodobné, že podajú zlý výkon, a teda že budú mať časom nízke výnosy z akcií. Ak oddelíte väčšinu zlého a vyberiete si vo výsledku viac dobrých jabĺk, uspejete lepšie ako priemer.
Aby náklady zostali nízke, múdra stratégia beta musí byť pasívna. Pri výbere dobrých jabĺk a separácii tých zlých preto drahého správcu nahrádza dodržiavanie konkrétnych pravidiel. Napríklad moja firma vykonávajúca ekonomický výskum má kvantitatívny model, aktualizovaný každé tri mesiace, ktorý hodnotí 174 krajín podľa viac ako 200 ekonomických, finančných, politických a ďalších faktorov s cieľom vytvoriť určité skóre či rebríček strednodobej atraktivity týchto krajín pre investorov. Tento prístup poskytuje jasné signály, ktoré krajiny podajú chabý výkon alebo zažijú krízu a ktoré dosiahnu nadpriemerné ekonomické a finančné výsledky.
Ukazuje sa, že vyradenie zlých jabĺk na základe týchto rebríčkov, a teda výber väčšieho množstva tých dobrých, vedie k vyšším výnosom s nižším rizikom než aktívne spravované alfa či pasívnej fondy beta. Rebríčky sa v priebehu času mení, pretože odrážajú zlepšenie alebo zhoršenie fundamentov jednotlivých krajín, a podľa toho sa tiež mení to, ktoré akciové trhy si investori "chytré bety" vyberajú.
Pri lepších výnosoch ako pasívne fondy beta a za nižšie náklady než aktívne riadené fondy sú nástroje múdrej bety čím ďalej dostupnejšie a obľúbenejšie. (Priznanie zaujatosti: moja firma, spolu s veľkou globálnou finančnou inštitúciou, spúšťa rad obchodovateľných akciových indexov pre burzy vyspelých ekonomík a rozvíjajúcich sa trhov, s využitím múdreho beta prístupu).
Vzhľadom k tomu, že sa táto stratégia dá aplikovať na akcie, dlhopisy, meny a rad ďalších tried aktív, múdra beta by sa mohla stať budúcnosťou správy aktív. Či už investujete za normálnych alebo abnormálnych čias, využiť vedecký, lacný postup na získanie koša s lepším než priemerným podielom dobrých jabĺk, sa skutočne javí ako rozumný prístup.
Autorom je Nouriel Roubini.
