Bez klimatizácie sa to už nedá vydržať, skutočne?

, the guardian Foto: SITA

Svet sa otepľuje a príjmy rastú. Trh s klimatizáciou prekvitá, celosvetovo tržby v roku 2011 medziročne vzrástli o 13 percent. V nadchádzajúcich desaťročiach bude tento rast ešte rýchlejší.

Podľa veľmi hrubých odhadov spotrebujú bytové, komerčné a priemyselné klimatizácie celosvetovo najmenej miliardu kilowatthodín elektriny ročne. K tomu treba ešte pripočítať klimatizácie v autách. Vďaka dopytu by svetová spotreba energie na chladenie mohla narásť do roku 2050 na desaťnásobok, odhaduje The Guardian.

Spojené štáty sú dlhodobo najväčším spotrebiteľom energie pre klimatizáciu. Spotrebujú viac energie, než zvyšok sveta dohromady, potrebujú viac elektrickej energie na chladenie, než celý kontinent Afriky. Klimatický dopad chladenia budov a vozidiel má na svedomí takmer pol miliardy ton oxidu uhličitého ročne.

Okrem negatívneho vplyvu na životné prostredie a našu peňaženku strácame klimatizáciou oveľa viac. Napríklad zdravie, hovorí sa tomu duševná závislosť na chlade. Hrozí nám kolaps aj po krátkom vystavení sa teplu, naše telo sa už nedokáže fyziologicky aklimatizovať. Potom je tu aj sociologický aspekt: súdržnosť. Kedysi sa počas horúcich letných večerov susedia stretávali a debatovali. Dnes už mlčia, k slovu sa dostalo vrčanie klimatizačných jednotiek. Ešte pred polstoročím vyzerali chladiace jednotky ako silné ventilátory napodobujúce prirodzené vetranie, ktoré je ale dnes už neúčinné. Výsledkom je, že rovnaká technológia, ktorá nám môže zachrániť život počas krátkych, intenzívnych vĺn horúčav, dokáže mať neblahý vplyv na naše zdravie počas ostatných mesiacov roku.

Ak sa už raz krajina vybrala cestou klimatizácie, je veľmi ťažké zmeniť kurz. Čína sa už rozbehla natoľko, že sa očakáva, že v roku 2020 prekoná aj Spojené štáty ako najväčšieho svetového užívateľa elektriny pre klimatizáciu. Stačí krátky prepočet. Počet domov v USA vybavených klimatizáciou vzrástol v rokoch 1993 až  2009 z 64 na 100 miliónov. Iba v roku 2010 sa v Číne predalo 50 miliónov klimatizačných jednotiek. Predpokladá sa, že počet klimatizovaných vozidiel tento rok v Číne dosiahne 100 miliónov, čo sa má viac ako zdvojnásobiť za necelých päť rokov.

Mestá v Číne, Japonsku a Južnej Kórey sa blížia k bodu nasýtenia, najväčší rast dopytu po roku 2020 sa ale očakáva inde, v najprominentnejšej južnej a juhovýchodnej Ázii. V Indii už asi 40 percent všetkej spotreby elektrickej energie v hlavnom meste Bombaj majú na svedomí klimatizácie. Blízky východ nie je žiadnou výnimkou. Do 15 rokov by Saudská Arábia mohla skutočne spotrebúvať viac ropy, než vyváža, práve aj vďaka klimatizáciám. A ruka v ruke s otepľovaním budú aj Spojené štáty a Mexiko pokračovať vo zvyšovaní ich čoraz väčšej spotrebe energie.

Každá krajina sa snaží udržať najvyššie zaťaženie elektrickej siete v horúcom počasí. Tento rok v lete, Indii chýbalo 17 gigawattov, rezidenčnú elektrinu v niektorých oblastiach vypínali aj na 16 hodín denne. V Číne je to 30 až 40 gigawattov, čo má za následok energetické prídely a továrenské uzávery.

Vo väčšine krajín je objem elektriny, na ktorý bežia klimatizačné zariadenie v domácnosti a vo firmách generovaný z fosílnych palív, najčastejšie uhlia. Naopak veľký podiel na vykurovaní v chladnejších klimatických podmienkach má priamo spaľovanie palív, obvykle zemného, či iného plynu, alebo ropných produktov z ktorých všetky majú o niečo menšie emisie uhlíka, ako samotné uhlie. To, spoločne s energetickými stratami pri výrobe a prenose elektrickej energie, znamená, že v priemere klimatizácia spôsobuje viac emisií skleníkových plynov pri tlačení tepla z domu, než je tomu pri opačnom procese, vykurovaní. Z tohto predpokladu vychádzajú aj Morna Isaacová a Detlef van Vuuren z holandskej agentúry pre posudzovanie životného prostredia. Predpovedajú, že globálnym otepľovaním bude nárast emisií z klimatizácií rýchlejší než pokles emisií z vykurovania. A to aj napriek tomu, že nové generácie chladív majú menší potenciál vytvárať skleníkový efekt a poškodzovať ozónovú vrstvu.

Podľa nedávneho prieskumu holandského Národného ústavu pre verejné zdravie a životné prostredie, chladivá, ktoré sa hromadia v atmosfére, spôsobia do roku 2050 zvýšené oteplenie o ďalších 14 až 27 percent. Je to spôsobené tým, že škodlivejšie náplne boli efektívnejšie. Chladivo, ktoré spôsobuje menší skleníkový efekt, nedokáže tak efektívne pracovať v klimatizačnej jednotke a preto má vyššiu spotrebu energie. V Spojených štátoch sa od roku 1993 do roku 2005 zlepšila energetická účinnosť klimatizačných zariadení o takmer 30 percent, ale spotreba energie domácností sa kvôli klimatizácii zdvojnásobila.

Určite existuje nádej, že obnoviteľná energia by mohla uspokojiť rastúci podiel dopytu klimatizácií. Výroba elektrickej energie z vetra, slnka, biomasy a geotermálnych zdrojov by sa mohla rozšíriť až na päťnásobok svojho súčasného výkonu. Dnes sa produkcia energie z obnoviteľných zdrojov celosvetovo odhaduje na zhruba 750 miliárd kilowatthodín. Čo by podľa odhadov mohlo pokrývať asi tri štvrtiny súčasného globálneho dopytu klimatizácií. Medzinárodná agentúra pre energiu predpovedá, že energia z obnoviteľných zdrojov bude do roku 2050 expandovať na šesťnásobok svojej súčasnej produkcie. Ale aj keby sa to podarilo dosiahnuť, obnoviteľné zdroje budú stále uspokojovať len tri štvrtiny dopytu klimatizácií.

Každá voľba má dve strany. Pokusy uspokojiť dopyt po chladení tým, že sa rozšíri výroba elektrickej energie, spôsobili vážne ekologické problémy a vysídlenie mnohých miliónov vidieckych ľudí v Indii, Číne, Brazílii a ďalších krajinách. A vidíme náznaky, že šírenie klimatizácie môže podnietiť aj oživenie záujmu o jadrovú energiu. Nedávno japonský premiér Yoshihiko Noda oznámil, napriek odporu zo strany verejnosti, že jeho vláda ukončí moratórium na výrobu jadrovej energie, ktoré platilo od cunami v jadrovej elektrárni vo Fukushima z roku 2011. Noda priznal, že načasovanie spustenia dvoch reaktorov v západnom Japonsku nebola žiadna náhoda. Musí sa uspokojiť nárast spotreby kvôli letnému používaniu klimatizácie.

Japonci žiadajú vládu: zmeňte energetickú politiku!
V tejto súvislosti sa objavujú dve kľúčové otázky. Je spravodlivé, že ľudia v Bombaji žijú bez klimatizácie a ľudia v Miami ju môžu využívať ako sa im zachce? Ak nie, môže svet nájsť spôsob, ako sa prispôsobiť vyšším teplotám, spôsob, ktorý by bol férový pre všetkých a nebol by závislý na neúnosnom raste počtu klimatizačných jednotiek?

Sú tu určité snahy vyvinúť metódy s nízkou spotrebou energie. Projekty pasívneho chladenie v Číne, Indii, Egypte, Iráne, Namíbii a ďalších krajinách kombinujú tradičnú technológiou veterných veží a odparovania vody, s novo navrhnutými ventilačnými architektonickými  prvkami. V Indii, ale aj inde, to skúšajú čerpaním studeného vzduchu z podzemných tunelov. Tieto pokusy bez použitia chladiaceho plniva najmä v horúcom podnebí nedokážu ponúknuť suchý vzduch a "pohodlie", kedy môže mnoho Američanov nosiť aj v júli v práci hrubé svetre. Posun smerom k prirodzenému ochladzovaniu bude znamenať spoliehať sa na osvedčené schopnosti ľudského organizmu prispôsobiť sa premenlivým podmienkam. Podľa istých štúdií, sa napríklad pracovníci v ​​trópoch dokázali uspokojiť aj s prirodzeným vetraním a vyššími teplotami, nepotrebovali k svojmu komfortu klimatizáciu.

Nech už sa svet vyberie akoukoľvek cestou, či uprednostní univerzálne vysoko účinné klimatizácie, alebo izolovanejšie konštrukcie budov, či skúsi pokryť potrebný výkon z obnoviteľných zdrojov, vodných elektrární, či jadrovej energie, alebo sa presadí spoločnosť, ktorá uprednostní chladenie bez klimatizácie, stále budú mať na tom náklady, či už finančné, alebo fyzické zdroje, ohromujúci podiel. Preto je čo najrýchlejšie potrebné zvoliť čo najlepšiu stratégiu. Bude to mať do budúcna zásadný význam.

Súvisiace články

Aktuálne správy