MMF: Príjmová nerovnosť sa prehlbuje, produktivita stúpa, mzdy klesajú

, MMF Foto: SITA

Vyšla nová správa Medzinárodného menového fondu o príčinách a dôsledkoch príjmovej nerovnosti z globálnej perspektívy. Jej cieľom je poukázať, prečo sa musia politici viac zamerať na chudobných a strednú triedu. Správa tvrdí, že nerovnosť príjmov a rozdelenie príjmov sa vo veľkej miere podieľajú na ekonomickom raste a jeho udržateľnosti v danej krajine.

Za rastúcou príjmovou nerovnosťou je treba vidieť niekoľko rôznych faktorov. Tie sa líšia podľa toho, či ide o rozvíjajúci sa trh, alebo vyspelú ekonomiku. Technologický pokrok, ktorý doteraz viedol k vyšším platom, v niektorých častiach trhu práce klesá, je ale významným faktorom u oboch typov ekonomík. Globalizácia tento trend len posilnila.

Správa prichádza so zistením, že ak príjmy pre najvyšších 20 % rastú, HDP krajiny v strednodobom horizonte klesá. Na druhej strane, rast HDP je spojený so zvýšením príjmu medzi najchudobnejšou časťou, 20 % populácie.

Napriek tomu v celosvetovom meradle to bolo práve vrchné 1 % obyvateľstva, ktoré si pripísalo najväčšie zisky. Táto skupina teraz predstavuje asi 10 % z celkového príjmu vo vyspelých ekonomikách, zatiaľ čo chudoba v týchto krajinách vzrástla. A aj keď je ťažké získať presné percentá pre rozvíjajúce sa trhy, dostupné údaje naznačujú, že o niečo rástli aj príjmy najbohatších v Číne, kde je viac ako tretina bohatstva krajiny sústredená v rukách horného 1 % a rovnako aj v Indii. Jedným z dôvodov tohto javu je, že korporátne zisky sa často pretavujú do extrémne vysokých exekutívnych platov, tak ako aj vo vyspelých a veľkých rozvíjajúcich sa ekonomikách.

Avšak napriek skutočnosti, že horné jedno percento zbohatlo všade vo svete, chudoba v rozvíjajúcich sa krajinách klesá a chudoba vo vyspelých krajinách sa do značnej miery zvýšila. Pri použití metódy porovnávania zárobkov 90 % k zárobku 10 % obyvateľstva, rástla nerovnosť najviac v USA a Veľkej Británii, aj Slovensko sa dostalo do červenej kategórie. Spoločnosť s vyšším Giniho indexom je charakteristická veľkými rozdielmi v príjmoch jednotlivých domácností. Všeobecne platí, že koeficient blížiaci sa k hodnote 1 by poukazoval na stav absolútnej nerovnosti.

Správa tiež rozlišuje medzi nerovnosťou výsledkov a nerovnosťou príležitostí. Pri nerovnosti výsledkov sa autori štúdie väčšinou zamerali na rozdiely v bohatstve a príjmoch. Pri nerovnosti príležitostí si zobrali pod drobnohľad výstupy zo zdravotníctva, či školstva a podľa príjmovej skupiny posúdili prístup k týmto základným službám. Správa zistila, že nerovnosť v zdravotných výsledkoch bola oveľa viac prítomná v rozvíjajúcich sa ekonomikách v porovnaní s tými pokročilejšími. Ale nerovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti bola viac rozšírená v rozvinutých krajinách.

Správa následne posúdila, že je jedno, či ste v rozvíjajúcich sa alebo vyspelých ekonomikách, podstatnejšia je sociálna politika, do ktorej patrí aj prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, kde  chudobní majú určitú úroveň ochrany inštitúciami a dokážu sa uplatniť na trhu práce.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy