Kto je obeť, Gréci alebo Nemci?

, nytimes Foto: SITA

Dohoda, ktorá umožňuje Grécku zostať v eurozóne, sa nakoniec dosiahla. Len málo ľudí je s ňou ale spokojných. Gréci sa cítia ponížení, Nemci sú zase nahnevaní. Ich minister financií Wolfgang Schäuble vraj počas posledných rokovaní aj kričal. Grécku požičali veľa taktiež Francúzi a Taliani, tieto dva národy ale voči Grécku nepriateľsky nevystupujú. Prečo sú práve Nemci tak veľmi nahnevaní?

Ako historik zameriavajúci sa na ekonomický vývoj som nemecké pocity jasne vnímal na konferencii, ktorá sa nedávno konala v Mníchove a ktorej hlavnou témou boli práve grécke dlhy. Usporiadateľom bol Ifo Institute, na čele ktorého stojí ekonóm Hans-Werner Sinn. Ten je dlhodobým zástancom Grexitu. Konferencie sa zúčastnil rad ekonómov, novinárov, investorov aj zástupcov vlády ako z Nemecka, tak z Grécka. Počuť bolo rozdielne názory, ale keď hovorili zástupcovia Nemecka, boli vedľa ekonomických teórií počuť aj moralizujúce názory. Tie v podstate hovorili, že Nemci sú čestní a bezúhonní, Gréci sú naopak skorumpovaní, nespoľahliví a nekompetentní.

Ekonóm Clemens Fuest, ktorý pôsobí ako Schäubleho poradca, neustále opakoval čísla týkajúce sa gréckeho dlhu a rastu. Podľa jeho názoru nie sú Gréci vôbec schopní vysporiadať sa so svojimi dlhmi a mali by sa z eurozóny vyhodiť. Henrik Enderlein tvrdil, že by mali zostať v eurozóne, ale len vtedy, ak budú ďalej šetriť a zlepší sa ich makroekonomická politika. Daniel Gros zase premýšľal o tom, že gréckej ekonomike pomôžu len vyšší exporty. Všetky tieto postrehy a názory sú dôležité, ale je z nich zreteľne viditeľné aj to, že podľa nich Nemci nemali na gréckych problémoch žiadny podiel. Proste požičali Grécku peniaze a potom už len sledovali, ako Gréci podľahli sebadeštrukcii. Takže si teraz plne zaslúžia, čo sami vytvorili.

Keď som poukázal na to, že Nemecko má na gréckych problémoch významný podiel, dostalo sa mi posmechu. Pritom práve Nemecko trvalo na prudkom utiahnutí rozpočtu. Tiež neurobilo nič pre zlepšenie účtovných štandardov týkajúcich sa dlhu a nakoniec urobilo kroky, ktoré v podstate viedli k devastujúcemu obmedzeniu toku kapitálu do Grécka. Mnohí pritom poukazovali na to, že požiadavky na fiškálne utiahnutie boli v prípade Grécka novou Versaillskou zmluvou, ktorá nakoniec v Grécku povedie k chaotickej a nespoľahlivej vláde.

Nemci tvrdia, že na rozdiel od Grécka, kde sa stále neplatia dane, tu je rad ekonomík, ktoré svoje ťažké problémy vyriešili bez sťažovania sa a rozruchu. Poukazujú napríklad na Fínsko či Lotyšsko. Keď som sa ich opýtal, či vôbec Grécko navštívili, aby videli, aká je v ňom chudoba, krútili hlavou. Naopak mi vyčítali, že situáciu nemôžem pochopiť ja, keď som priletel zo Spojených štátov. Väčšinu tohto roku som pritom strávil v Európe a mal som sériu stretnutí v Aténach, kde som tiež videl starých ľudí, ako preberajú smetné nádoby v snahe nájsť niečo na jedenie.

Keď konferencia skončila, obklopili ma nemeckí ekonómovia a vysvetľovali mi, že Gréci Nemcov okrádajú a oni už si to už nenechajú. Ich postoj chápem, ale pravdu povediac v Mníchove bolo dosť ťažké vidieť ich ako skutočné obete. A tým sa dostávame k jadru problému. Nemci presvedčili sami seba, že obeťami sú a nedokážu tak konať bez emócií a pozerať sa na vec s odstupom. Ak ale majú stáť v čele Európy, nemôžu to robiť v situácii, keď sami seba považujú za tých, ktorým sa ublížilo.

Autorom je profesor histórie na University of Southern California Jacob Soll.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy