oPeniazoch.sk, businessinsider Foto: SITA YT/KTEHTV
Miliardár Yuri Milner sa domnieva, že je to nanajvýš dôležitá otázka. Rozhodol sa preto minúť 100 miliónov dolárov za prenájom zariadení na hľadanie mimozemských civilizácií.
Začiatkom týždňa v Royal Society v Londýne Milner oznámil, že je rozhodnutý minúť 100 miliónov amerických dolárov v priebehu nasledujúcich 10 rokov na financovanie hľadania mimozemského života.
Projekt pod menom "Prelomové načúvanie" bude v sebe zahŕňať 25 zamestnancov, dva obrie rádioteleskopy, a tretí zameraný na laserové impulzy prichádzajúce z galaxie. Milner si teleskopy prenajme a nasmeruje ich na cieľ, kde predpokladá pravdepodobný výskyt života v kozme. Tímy vedcov budú spracúvať výsledky a zdieľať nielen údaje, ale aj softvér, preto sa očakáva aj pomoc od amatérov.
Jeden teleskop je na severnej pologuli, v Západnej Virgínii. Je to tzv. Green Bank Telescope, ktorý je natoľko citlivý, že federálny zákon zakazuje používanie mobilných telefónov v okruhu 100 míľ od neho. Plocha taniera je väčšia ako šírka futbalového ihriska.
Druhý teleskop je na druhej strane zemegule v Austrálii. Je to tzv. Parkes Telescope. Ten je o niečo menší, jeho priemer je 64 metrov.
Tretí ďalekohľad je v Lick Observatory, v Kalifornii. Ten má za úlohu hľadať správy odoslané laserom. Podľa vyjadrení Milnera, jeho pátranie po oblohe bude 10 krát väčšie, než akékoľvek doterajšie. Spracúvať sa má päťkrát viac rádiového spektra, ako čo sa kedykoľvek podarilo naskenovať, a navyše sa to bude vyhodnocovať 100 krát rýchlejšie. Tým sa pod drobnohľad dostane milión najbližších hviezd od Zeme a zo stredu Mliečnej dráhy. Okrem toho, sa bude "počúvať" 100 galaxií z väčšej diaľky.
Milner hovorí, že vesmír ho fascinuje od detstva. Meno má po Jurijovi Gagarinovi, prvom človeku vo vesmíre, ktorý sa dokázal vrátiť na Zem. Bolo to v roku 1961, kedy sa Milner narodil.
Milner hovorí, že motiváciou k financovaniu rozsiahleho pátrania po mimozemskom živote ho viedlo vedomosť, že by to nikto iný neurobil. Milner si peniaze zarobil internetovými spoločnosťami, je zakladateľom úspešnej Mail.ru Group, ale investoval aj do Facebooku. Jeho očakávania sú ale v rámci tohto projektu nízke. Neverí, že by sa dostal ku konečným výsledkom do 10 rokov, ale dúfa, že keď projekt skončí, niekto sa nájde kto s ďalším financovaním pomôže. Verí, že za niekoľko desaťročí už budeme schopní dať odpoveď na najdôležitejšiu otázku ľudstva.
Milner hovorí, že ak by sme sa dozvedeli, že sme vo vesmíre skutočne sami, museli by sme konečne prevziať plnú zodpovednosť za ochranu života a zabezpečiť jeho pokračovanie. Miliardár hovorí, že si nevie predstaviť, ako by ľudstvo reagovalo, ak by sa dokázalo, že tu sami nie sme. Projekt už získal podporu niekoľkých renomovaných astronómov a vedcov, vrátane fyzika Stephena Hawkinga a SETI priekopníka Franka Drakeho.
Milner verí, že mimozemská inteligencia náš môže naučiť, ako zaobchádzať napríklad s prírodnými zdrojmi. Ak sa ľudstvu ale nepodarí nič nájsť, je to tiež lekcia. "Keď sa ukáže, že sme sami, musíme sa naučiť milovať to, čo máme," vyhlásil. "Takáto správa potom znie, že vo vesmíre nie je žiadna záloha," dodal.
Milner, aby vysvetlil svoju 100 miliónovú investíciu, napísal otvorený list. Zverejnil ho Business Insider.
Sme vo vesmíre sami? Nadišiel čas zistiť to,
Kto sme?
Zrelá civilizácia, ako aj zrelý jedinec, si musí položiť túto otázku. Je ľudstvo definované na základe rádov, svojich problémov, pribúdajúcich potrieb a trendov? Alebo máme zdieľanú tvár, ktorá sa obracia smerom von do vesmíru?
Milióny ľudí inšpiruje táto myšlienka, či už na vedeckej alebo sci-fi úrovni. V stávke je tak najväčšia otázka našej existencie. Sme jediným dieťaťom vesmíru, sú naše myšlienky jeho jedinými myšlienkami? Alebo máme kozmických súrodencov, v medzihviezdnej rodine inteligencie? Ako to povedal Arthur C. Clarke, "V každom prípade je to úplne ohromujúca myšlienka."
To znamená, že hľadanie mimozemského život je hra s nulovým súčtom. Všetko, čo musíme urobiť, je zúčastniť sa.
Dnes máme nástroje pre vyhľadávanie, ktoré sú ďaleko lepšie než mali predchádzajúce generácie. Ďalekohľady sa môžu zacieliť na planéty vzdialené tisícky svetelných rokov. Kúzlo Moorovho zákona dovoľuje našim počítačom preosiať dáta rádovo rýchlejšie ako tie staršie mainframy, a z roka na rok sa to ešte zrýchľuje. Tieto nástroje budú teraz zbierať úrodu objavov. V posledných niekoľkých rokoch, astronómovia a misia Kepler objavili tisícky planét mimo našej slnečnej sústavy. Teraz sa zdá, že väčšina hviezd hostí planetárny systém. Mnohé z nich majú planéty podobnej veľkosti ako tá naša, vrátane "obývateľnej zóny", kde teplota umožňuje mať vodu v kvapalnom stave. Tam sú pravdepodobne miliardy svetov podobných tomu nášmu na Zemi. S nástrojmi, ktoré už máme, alebo budú k dispozícii čoskoro, budeme mať šancu zistiť, či niektorá z týchto planét sú skutočné bledomodré bodky, domovom vody, života, dokonca aj mysle.
Nikdy nebol lepší čas pre vytvorenie rozsiahleho medzinárodného úsilie pre hľadanie života vo vesmíre. Ako civilizácia, to dlhujeme sami sebe. Ale rovnako ako výzva k činnosti je to aj výzva k myšlienke. Keď sa nám podarí niečo nájsť bližšie k Zemi, mali by sme tam vyslať sondu? Mali by sme sa pokúšať vytvoriť kontakt s vyspelými civilizáciami? Kto o tom rozhoduje? Jednotlivci, inštitúcie, korporácie, alebo štáty? Alebo môžeme ako druhy za túto planétu myslieť spoločne?
Pred troma rokmi, Voyager 1 vstúpila do medzihviezdneho priestoru. 20. storočie sa bude spomínať v súvislosti s cestovaním v rámci slnečnej sústavy. Vďaka spolupráci a odhodlaniu, bude toto storočie storočím, kedy sme postúpili v rámci galaktického meradla. Storočie hľadania iných foriem života, a tým aj hlbšieho zistenia, kto vlastne sme.
