oPeniazoch.sk, politico Foto:SITA;YT/Roman Kononenko;ukraine today
Hlavná zbraň EÚ pre potrestanie proruských separatistov a ukrajinských oligarchov sa dostala do rúk skupine podnikateľov, ktorí podali niekoľko žalôb na súd, kvôli čiernej listine, ktorá zmrazila ich aktíva a záujmy v Európe.
Právnici podnikateľov tvrdia, že vedúci predstavitelia EÚ uložením sankcií porušili pravidlá z oblasti ľudských práv. Žalobcovia, ktorí sú spájaní s bývalou vládou proruského prezidenta Ukrajiny, Viktora Janukovyča, skončili na zozname sankcií EÚ vypracovanom v roku 2014 po prevrate na Kryme a na východnej Ukrajine. Tento zoznam bol obnovený na začiatku tohto roka, väčšina mien zo zoznamu čelí zmrazeniu majetku až do marca 2016. Medzi nimi sú napríklad Sergej Kurčenko, mladý ukrajinský oligarcha, ktorý je okrem iného podozrivý z pašovania ropy a pohonných hmôt, 29-ročný miliardár,Oleksandr Klymenko, exminister daňovej správy v Janukovyčovej vláde a Andrej Klyuyev, podnikateľ a blízky dôverník Janukovyča.
Horlivosť pri preskúmaní sankcií vyvolala obavy v Bruseli aj vo Washingtone, kvôli tomu, že sporný zoznam by mohol ohroziť reakciu Západu na ruskú anexiu Krymu a jej úlohu v destabilizácii východnej Ukrajiny. Vláda USA je "stále viac znepokojená nedostatkami v Európskom mechanizme sankcií," hovorí Anthony Gardner, americký veľvyslanec EÚ. V prejave na začiatku tohto roka, Gardner vyjadril obavy, že Brusel musí ešte vytvoriť "záznamy, ktoré vydržia náročné súdne kontroly."
Rovnako ako zmrazenie aktív je cieľom sankcií aj blokovanie exportu jednotlivca alebo firmy do EÚ a zákaz cestovania so skutočnými životnými následkami, čo je napríklad odmietnutie prístupu na dovolenkovú vilu v južnom Francúzsku, alebo, ako v prípade jedného ruského oligarchu, do jeho žrebčína v Taliansku.
Dvadsaťdva ľudí s väzbami na bývalú ukrajinskú vládu má z marca a apríla 2014 zmrazený majetok, kvôli sprenevere štátnych fondov. Za uplynulý rok sa zoznamu vymazalo niekoľko jednotlivcov, 17 ľudí na ňom figuruje do dnes a najmenej 15 z nich sa obrátilo na Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu. Súd nezverejnil žiadne údaje o tom, kedy sa budú jednotlivé prípady skúmať, nie je daný ani žiaden časový rámec, kedy by sa mohlo očakávať rozhodnutie súdu.
Zatiaľ čo americká administratíva má relatívne voľnú ruku v uložení sankcií, súdy EÚ sa odvolávajú na Chartu základných práv, ktorá kodifikuje politické, sociálne a ekonomické práva občanov. Právnici v oblasti ľudských práv podporujú opatrný prístup súdov EÚ k sankciám, argumentujú tým, že snaha vyčleniť Ukrajincov cez nedávne udalosti by mala byť založená na neotrasiteľných základoch. Problém je v tom, že EÚ nemá žiadnu spravodajskú službu a musí sa spoliehať na odtajnenie materiálov poskytnutých členskými štátmi alebo, v tomto prípade, ukrajinskými orgánmi aktuálnej vlády.
"V tomto prípade, všetko, čo majú, je list od ukrajinského generálneho prokurátora s krátkym zhrnutím obvinenia," povedal istý britský právnik, ktorý zastupuje niekoľko Ukrajincov a Rusov z čiernej listiny EÚ. "Pre sankcie musí existovať konkrétny základ, nestačí vám len pečiatka rozhodnutia štátneho zástupcu."
Problémy, vrátane nedostatku presvedčivej dokumentácie, viedli k pochybnostiam už v decembri minulého roka, kedy súd pokarhal Radu pre sankcionovanie Hamasu, EÚ ju označila za teroristickú organizáciu, na základe chatrných dôkazov z druhej ruky. Súd poukázal na podobné problémy v rozhodovaní o zrušení platnosti sankcií voči Tigrom oslobodenia tamilského Ílamu, srílanskej militantnej skupiny tiež EÚ označenej za teroristickú organizáciu v súvislosti s iránskym režimom.
"Tieto argumenty…, jasne ukazujú, že Rada založila napadnuté označenie nie na posúdeniach obsiahnutých v rozhodnutiach príslušných orgánov, ale na informáciách, ktoré sú odvodené z tlače a z internetu," vyhlásil súd v októbri v prípade Tamilských tigrov. V oboch týchto prípadoch súd zrušil z veľkej časti sankcie pre procesné dôvody a Rada musela odvolať obe rozhodnutia.
Symbolickým príkladom z Ukrajiny je prípad Kurčenko, človek, ktorý vybudoval firmu Vetek zo súkromného kapitálu na jednu z najsilnejších plynárenských spoločností na Ukrajine. Rovnako sa ocitol kvôli ruským väzbám na sankčnom zozname EÚ.V marci 2014 Rada zmrazila Kurčenkov majetok na základe toho, že bol "predmetom vyšetrovania na Ukrajine za účasť na trestných činoch v súvislosti so spreneverou ukrajinských štátnych prostriedkov a nezákonnému prevodu mimo Ukrajinu."
Kurčenko, na Ukrajine známy ako plynový kráľ, vydal vyhlásenie v ktorom poprel, že bol vyšetrovaný a podal žalobu proti tomu, že sa jeho meno objavilo na pôvodnom zozname. Zostal tam aj po obnovení čiernej listiny začiatkom tohto roka. Jeho právnici, medzi ktorými je aj Michael Drury, formálne šéf právneho oddelenia britskej spravodajskej agentúry GCHQ, situáciu odmietli komentovať. Avšak britský právnik, ktorý zastupuje niektoré osoby z čiernej listiny tvrdí, že štandardné dôkazy, ktoré poskytla EÚ proti Ukrajincovi boli oveľa slabšie než v prípade predchádzajúcich sankcií. "V tomto prípade musíme rozlišovať skutočnosť medzi tým, čo tvrdí súd a čo sa udialo v praxi," povedal. Ďalší bruselský právnik, ktorý zastupuje Ukrajincov z čiernej listiny súhlasil s tým, že EÚ uvalila prístup "dolapiť všetkých", a očakáva, že sa Ukrajincom podarí dokázať svoju nevinu.
"Je zrejmé, že ani Európska komisia, ani Európska rada sa nemohli spoľahnúť na dôveryhodné presné údaje, aby dokázali prijať správne rozhodnutie," povedal Andreas Geiger, z advokátskej kancelárie Alber & Geiger, ktorý zastupuje klientov zo sankčného zoznamu. "V prípade Ukrajiny, tam bol politický tlak, aby sa postupovalo urýchlene."
Úradníci v Komisii a Rade nechcú podávať konkrétne informácie o jednotlivých prípadoch. Ale jeden úradník kontaktovaný portálom politico potvrdil, že samotné inštitúcie so svojim prístupom bránia vysvetleniu, keď obviňujú súdy z toho, že nedokážu zabezpečiť ochranu utajovaných informácií. Až do teraz nebol predložený žiaden dôkaz v takýchto prípadoch, ktorý by bol sprístupnený právnemu tímu žalobcov. Podľa tých, ktorí pracujú na jednotlivých prípadoch, by to mohlo ohroziť spravodajskú službu v jednotlivých členských štátoch.
To sa ale má už čoskoro zmeniť. Tento mesiac totiž nadobudlo účinnosť kontroverzné rozhodnutie súdu, ktoré umožňuje zhodnotiť dôverné informácie bez toho, aby sa sprístupnili opačnej strane. Obhajcovia varujú, že nové usmernenia tým výrazne obmedzia možnosť kohokoľvek zo zoznamu adekvátne sa brániť.
