oPeniazoch.sk, McKinsey Global Institute Foto: Thinkstock
Ešte nedávno tvorili absolútnu väčšinu svetovej ekonomiky Európa a Spojené štáty. Posledných niekoľko rokov ale prinieslo zmeny, ktoré obrátili zažité poriadky hore nohami. V nasledujúcich rokoch a desaťročiach by na hospodársky vývoj mali mať vplyv hlavne štyri trendy. Ich celkový efekt je ale neistý, pretože jednotlivé sily idú mnohokrát proti sebe.
Expanzia ekonomík malých a stredne veľkých miest
Globálna ekonomika, to už dávno nie sú len plne rozvinuté trhy, ktorým sú kdesi v pozadí za emerging a frontier markets. Stále väčší vplyv na svetové hospodárstvo majú práve rozvíjajúce sa a okrajové trhy, ktorým investori ešte donedávna nevenovali toľko pozornosti. V súčasnosti patrí medzi najprogresívnejšie trhy Čína a India. Dynamika rastu emerging markets je fascinujúca, hoci počúvame, že už ani Čína nie je tým, čím kedysi bývala. Čo by však za 7 % rast HDP dali Spojené štáty alebo jadro Európy.
Ešte v roku 2000 malo 95 % firiem z rebríčka Fortune Global 500 sídlo v niektorej z vyspelých ekonomík. V roku 2025, keď sa podľa predpokladov Čína stane najväčšou svetovou ekonomikou, by už mala mať sídlo v dnešných vyspelých ekonomikách len asi polovica firiem s ročnými tržbami nad miliardou dolárov. Podstatné navyše je, že ťahúňom ekonomiky v nasledujúcich rokoch nebudú len svetové metropoly. Podľa odhadov bude medzi rokmi 2010 a 2025 generovať približne polovicu rastu svetovej ekonomiky asi 440 miest v dnešných rozvojových krajinách, z ktorých 95 % patrí do kategórie malých až stredne veľkých sídiel. Bombaj, Dubaj alebo Peking poznajú všetci, čo ale mestá ako Sin-ču na Taiwane alebo napríklad Tiencin v Číne? Že ste o nich nikdy nepočuli? HDP čínskeho mesta bol podľa odhadov v roku 2010 asi 130 miliárd dolárov, teda plus mínus rovnaký ako HDP švédskeho Štokholmu. V roku 2025 by ale jeho HDP mal dosiahnuť 625 miliárd dolárov, čo je ekvivalent celého Švédska.
Technologická, dátová a internetová revolúcia
Rovnako ako sa svet posunul od primitívnych tlačiarenských strojov cez sofistikované tlačiarne až k internetovým médiám, sa teraz posúva od relatívne jednoduchých elektronických zariadení k absolútnej digitalizácii. Je fascinujúce s akou razanciou a dramatickosťou technologická revolúcia prebieha. Od vynájdenia telefónu uplynulo približne 50 rokov, než sa dostal do polovice amerických domácností, a od vynájdenia rádia ubehlo 38 rokov, než si získalo 50 miliónov poslucháčov. Facebook používalo len rok po jeho vzniku šesť miliónov ľudí, počas nasledujúcich piatich rokov sa toto číslo zvýšilo na stonásobok. V roku 2009, dva roky po príchode telefónu iPhone na trh, pre iOS existovalo asi 150 tisíc aplikácií, o päť rokov neskôr ich už bolo 1,2 milióna.
Rýchlosť technologických inovácií je ale len jedným rozmerom technologickej revolúcie. Skutočnú predstavu o vplyvoch rozvoja technológií získame až vtedy, keď si ho dáme do spojitosti s dátovou revolúciou, vďaka ktorej sa k spotrebiteľom aj podnikateľom dostávajú obrovské množstvá dát a informácií využiteľných k ďalšej akcelerácii tempa vývoja vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti.
Technológie prispievajúce k stieraniu hraníc a ľahká dostupnosť informácií sú prísľubom budúcej ekonomickej prosperity nielen rozvinutých, ale aj rozvíjajúcich sa a okrajových trhov. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že telefón s internetovým pripojením je to posledné, čo môžu najchudobnejšie oblasti afrického kontinentu potrebovať, je to práve naopak. Neobmedzený prístup k informáciám je základným predpokladom osvety a kvalitného vzdelania.
Starnutie a úbytok svetovej populácie
Svetová populácia starne. To je nezvratný fakt, ktorý vytvára vrásky na čele nielen demografom, ale stále častejšie aj ekonómom. Svetová fertilita prudko klesá a podľa odhadov čoskoro nepriaznivý vývoj v rozvinutom svete prestanú vyrovnávať Čína a hlavne India, ktoré patria z hľadiska demografie medzi krajiny s lepšími vyhliadkami. Pred troma dekádami sa problém starnutia a úbytku populácie týkal len minima svetových regiónov, dnes tento ťažko riešiteľný problém trápi väčšinu planéty. Napríklad v Thajsku sa miera plodnosti znížila od 70. rokov minulého storočia z 5 na 1,4. Za hraničnú hodnotu potrebnú na zachovanie populácie sa považuje 2,1 potomka na jednu ženu, dnes ale túto mieru plodnosti dosahuje len asi 40 % svetovej populácie. Podľa odhadov Európskej komisie sa do roku 2060 nemecká populácia zníži zhruba o pätinu a počet práceschopných mužov a žien v najväčšej európskej ekonomike klesne od roku 2010 do roku 2060 z 54 miliónov na asi 36 miliónov. Menej práceschopných ľudí a celkovo vyšší podiel starších mužov a žien v práci pritom povedie k poklesu produktivity práce, a teda k spomaľovaniu ekonomického rastu.
Zrýchľovanie globalizácie
Stieranie komunikačných prekážok, relativizovanie pojmu vzdialenosť či odstraňovanie obchodných bariér sú jednoznačne tendencie, ktoré podporujú jednými nenávidenú a inými milovanú globalizáciu. Vývoj, akým prechádza obchod, ale dáva slovu globalizácia v mnohých ohľadoch úplne nový rozmer. Hlavné finančné trasy už dávnou nevedú iba medzi Spojenými štátmi a Európou. Medzinárodný obchod pripomína zložitý spletenec, v ktorom sa môžu problémy jedného regiónu prelievať do okolia za niekoľko hodín, nanajvýš dní. Presvedčiť sme sa o tom mohli napríklad v roku 2008 v súvislosti s americkou hypotekárnou krízou.
Objem obchodu medzi Čínou a Afrikou sa od roku 2000 do roku 2012 zvýšil z 9 na 211 miliárd dolárov. Celosvetový objem peňažných tokov potom od roku 1980 do roku 2007 vzrástol na 25 násobok. Podobne sa zvyšuje aj počet ľudí prekračujúcich opakovane hranice svojich domovských štátov. Tieto trendy síce negatívne poznačila svetová finančná kríza vyvolaná pádom americkej investičnej banky Lehman Brothers v septembri 2008, návrat na predkrízové úrovne by ale podľa odhadov nemal trvať dlho.
