oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: SITA
Slováci majú v bankách o viac než pätinu viac, než si od nich požičali. To hovoria štatistiky, ktoré ale neplatia pre všetkých rovnako. Regionálne rozdiely sú značné.
Slováci mali na konci vlaňajšieho roka v bankách uložených 26,9 mld. EUR. Z tohto vkladového koláča si pritom najväčší, až 39,7 % kus, ukrojil Bratislavský kraj, kde mali v bankách uložených až viac než 10 miliárd eur. Nasledoval košický región, ktorého obyvatelia si v bankách uložili viac než desatinu z celkového objemu vkladov v našom bankovom sektore. Ostatné slovenské regióny sa na celkových vkladoch obyvateľstva podieľali 7 až 9 percentami.
Z celkového objemu úverov, vo výške takmer 22 mld. EUR, dlžia bankám ľudia z Bratislavského kraja zhruba dve pätiny. Premenené na čísla to predstavuje takmer 9 miliárd eur. Banskobystričania si z úverového koláča odhryzli druhý najväčší kus, a to 9,6 % trhu a na Košičanov pripadol 9,5 %.V najmenšej miere sa na celkovom objeme úverov podieľali Prešovčania, 7,0 %.
Zaujímavo však vyznievajú aj prepočty bankových vkladov a úverov na jedného obyvateľa. Priemerný obyvateľ prešovského regiónu má v banke uložených, či už na bežnom účte, termínovanom vklade alebo inom vkladovom produkte, 2 725 eur. Úspory priemerného Bratislavčana ale predstavujú až 6 – krát vyššiu sumu, teda vyše 17 tisíc eur. Údaje za bratislavský región však môžu byť do značnej miery skreslené vysokými vkladmi majetnejších ľudí, ktorých koncentrácia je v hlavnom meste vyššia než v iných regiónoch. Obyvatelia nášho hlavného mesta však nie sú len najväčšími vkladateľmi, ale aj najväčšími dlžníkmi. Obyvateľ Bratislavského kraja, od batoľaťa až po dôchodcu, dlžil na konci vlaňajška banke v priemere až 14 256 EUR. Je to takmer 8 krát viac ako priemerný Prešovčan, na ktorého pripadol dlh vo výške „len“ 1 872 EUR.
Za priepastným rozdielom medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi stojí niekoľko faktorov. Na výrazne vyššiu úroveň vkladov Bratislavčanov majú určite vplyv ich vyššie mzdy a príjmy, nižšia miera nezamestnanosti či spomínaná koncentrácia majetnejších ľudí. To im umožňuje viac sporiť a teda si aj viac peňazí ukladať na vkladových produktoch. Vyššiu zadlženosť Bratislavčanov majú zase na svedomí napríklad ceny nehnuteľností, ktoré sú v priemere viac než dvojnásobne vyššie ako v ktoromkoľvek inom kúte Slovenska. Nasporiť si na vlastné bývanie je tak pre mnohých Bratislavčanov nemysliteľné. Ani obyvatelia ostatných regiónov to pri kúpe bytu či domu nemajú jednoduché. Panuje tam totiž vyššia nezamestnanosť a platy sú aj o desiatky percent nižšie ako v Bratislave.
Slováci sú aj naďalej väčšími sporiteľmi ako dlžníkmi. Na každých 100 EUR uložených v banke pripadá približne 82 EUR z banky požičaných. Najnižší pomer vykázali ku koncu roka 2014 obyvatelia Prešovského kraja, kde na 100 eur úspor pripadá len 69 eur úveru. Opačná situácia je však v Banskobystrickom kraji, ktorý ako jediný eviduje vyššiu sumu úverov v porovnaní s vkladmi. Na každú „stovku“ v banke uloženú tak v banskobystrickom regióne pripadá 109 eur z banky požičaných.
Prepočty vychádzajú z údajov Národnej banky Slovenska, konkrétne zo stavov vkladov a úverov pre obyvateľstvo podľa regionálneho umiestnenia pobočiek, resp. obchodných miest jednotlivých bánk. Predpokladáme pritom, že obyvatelia využívajú služby bánk prevažne v regióne svojho trvalého bydliska, čo však nemusí vždy platiť a čísla tak môžu byť mierne skreslené.
