Prečo je dôležitá stabilná mena: Poučenie z 25. výročia fiškálneho zjednotenia Nemecka

, qz Foto: SITA

Rok po tom, čo padol Berlínsky múr, východní Nemci dostali "šokovú terapiu" v podobe náhleho kapitalizmu, stalo sa tak po 40 rokoch štátom riadenej ekonomiky. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi východní Nemci prijali nemeckú marku Západu ako fiškálnu fázu znovuzjednotenia krajiny. Dôsledky sú cítiť do dnes. Rovnako ako keď Grécko zápasí s možným odchodom z eurozóny, je to ideálny čas si pripomenúť poučenie z nemeckej marky.

Keď sa začala šíriť myšlienka fiškálnej unifikácie na začiatku 90 rokov, začala sa vo východnom Nemecku omieľať mantra: Ak príde nemecká marka, zostaneme tu, ak sa tak nestane, pôjdeme za ňou. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi prijali východní Nemci nemeckú marku Západu. Verejnosť požadovala výmenu jedna k jednej. A konverzia bola skutočne taká, 1. júla 1990, banky v bývalej NDR vyplácali ľuďom západné marky neuveriteľným kurzom. Len dlhy boli prevedené 2:1.

Ekonomické zjednotenie umožnilo 17 miliónom východným Nemcom vlastniť majetok, zažiť voľný trh a dostať do svojich rúk prestížne západonemecké výrobky, píše Stuttgarter Zeitung.

Asi 25 miliárd mariek bolo odoslaných na východ, 3,4 miliardy boli distribuované len za prvý deň, čo viedlo k takému míňaniu, aké ešte NDR nikdy nevidelo. Štátom nastavované ceny v NDR sa nedali pochopiť vo zvyšku sveta. Rohlík za 5 pennie, za 25 západonemeckých prenájom 40 m2 bytu, 1000 západonemeckých mariek za  Sony walkman. Aj keď ste mali peniaze, 10 ročný poradovník na Trabanta vás neminul.

Fiškálne zjednotenie stálo sociálny systém Nemecka asi 1,5 miliardy EUR, píše Philipp Ther v Süddeutsche Zeitung. "Bolo to rozšírenie západného Nemecka, nie zväzok dvoch rovnakých štátov," píše.

V zime 1989-1990, klesol kurz Východ-Západ na minimum 7:1, pre NDR bolo v tom čase dosiahnutie parity medzi oboma menami, úplnou fikciou. Otvorením hraníc ďalej zdevalvovali už aj tak nízke mzdy na východe, kde natankovanie plnej nádrže mohlo pohltiť príjmy celej rodiny.

Vzhľadom k devalvácii meny východného Nemecka, ako mohli tieto dve krajiny zvoliť kurz 1:1? Bundesbank Západu žiadal 2:1, Staatsbank NDR chcela sadzbu 7:1, ktorá presnejšie odrážala kúpnu silu východnej marky. Ale rozhodnutie bolo politické. Blížili sa voľby a rýchle fiškálne znovuzjednotenie dokázalo zabrániť masovému exodu z Východu na Západ.

Radikálna forma privatizácie a rýchle zavedenie zahraničného obchodu predstavovali smrtiaci úder pre východonemeckú ekonomiku. V polovici 90. rokov, východonemecká priemyselná výroba klesla o 27 percent oproti roku 1988. Tisíce podnikov skrachovala a v mnohých oblastiach nezamestnanosť vzrástla na viac ako 30 percent. Fiškálne zlúčenie nebolo vôbec jednoduché.

Štyri roky po zjednotení opustili svoje domovy 1,4 milióna východných Nemcov. Úplne znegovali predpoklad, že rýchle fiškálne znovuzjednotenie zabráni masovému úniku z NDR. Zrútenie východonemeckej ekonomiky pohltilo federálny rozpočet a dane len skomplikovali už aj tak preťažený sociálny systém. Prudký nárast sociálnej nerovnosti bola cena za znovuzjednotenie, spolu s hospodárskou priepasťou medzi starým a novým nemeckým štátom, ktoré sa ešte stále nedokázali medzi sebou vyrovnať.

Východné obmedzenia pre vlastníctvo a investície zanechali svoje dedičstvo. Domácnosti vo východnom Nemecku majú teraz priemerné čisté imanie 67 400 eur, menej ako polovicu z toho, čo vlastnia západonemecké domácnosti, ich priemerné čisté imanie je 153 200 eur. Takmer polovica z nehnuteľností na Západe sú súkromnom vlastníctve, oproti jednej tretine v bývalom východnom Nemecku. Aj keď dôchodcovia sa mali lepšie v bývalých východných štátoch, zvyčajne pracovali na rozdiel od Západu, a dostávali až štvornásobné dôchodky aj desaťročie po zjednotení, píše Die Zeit.

Zatiaľ čo nemecká ekonomická sila dnes pôsobí ako víťaz experimentu s eurom, fiškálne zlúčenie nebolo vôbec jednoduché. "Ak by sme to mohli zopakovať, čo by sme mohli urobiť lepšie? Pýta sa Die Zeit spýtal počas 20. výročia.

Mark Schieritz, korešpondent Die Zeit, má jasnú odpoveď. Nastaviť kurz na 4,5:1. "Východní Nemci sa museli naučiť, čo si Gréci a Španieli uvedomili až teraz. Silná mena nie je len zábava, zvlášť nie, keď sa spája so slabou ekonomikou," píše Schieritz. Kurz 1:1, v podstate zvýšil mzdové náklady obchodných spoločností päťnásobne, takže bolo nemožné, aby prežili proti západným konkurentom. S kurzom 4,5:1, alebo dokonca 7:1, sa mohlo stať východné Nemecko Čínou Európy.

1.7.1990 bol nielen významný deň pre znovuzjednotenie Nemecka, píše Jens Weidmann, prezident Deutsche Bundesbank v Der Tagesspiegel. Bol to prvý krok k aktivácii Európskej hospodárskej a menovej únie, čo viedlo k prijatiu eura.

Rovnako ako Nemecko po fiškálnom zjednotení, aj dnes majú niektoré európske krajiny problémy s konkurencieschopnosťou. Ale to je argument pre ďalšie opatrenia na ochranu stability meny, píše Weidmann, a cituje bývalého ministra financií Karla Schillera: "Stabilná mena nemusí byť všetko, ale bez nej, je všetko ostatné nič."

Súvisiace články

Aktuálne správy