oPeniazoch.sk, politico Foto: SITA
Grécka kríza sa vystupňovala len minulý týždeň, dovtedy bolo len málo počuť o strete politických a ekonomických ideológií. Dnes je už všetko inak.
Stoja proti sebe už posledné dve storočia. Keynes vs. Hayek, Marx vs. Smith. Historicky prvá platobná neschopnosť v eurozóne, ako aj ďalšie prvenstvo krajiny, jej možné vylúčenie z jednotnej meny, opäť rozpútali názorovú bitku o tom, ako by malo a ako mohlo Grécko postupovať. Obe strany hľadajú ospravedlnenie pre súčasný stav.
V jednom rohu pomyselného ringu stoja najprominentnejšie hlasy keynesáncov, americkí nobelovci Joseph Stiglitz a Paul Krugman. "Teraz už vieme, že stále tvrdšie úsporné opatrenia sú slepá ulička," napísal Krugman pondelok v svojom stĺpčeku pre New York Times. O grécku sa tak zmienil prvý krát od apríla. "Po piatich rokoch je Grécko v horšom stave, ako inokedy." Stiglitz svoj názor vyjadril krátko na to. On sám by v nedeľňajšom referende hlasoval "nie", ako odporúča aj vládnuca krajne ľavicová SYRIZA. Nie pre nové úsporné opatrenia výmenou za čerstvú pomoc. "Európski lídri konečne začínajú odhaľovať pravú podstatu prebiehajúceho dlhového sporu, a odpoveď nie je vôbec príjemná," povedal. "Je to o moci a demokracii oveľa viac než o peniazoch a ekonomike."
Na druhej strane tých, ktorí vinia gréckych veriteľov, stojí tábor s iným kľúčom k dosiahnutiu ekonomickej prosperity. Sú to hlasy bližšie Adamovi Smithovi. Tí vedia kto je na vine. Sú to Gréci a ich slobodne zvolené podmienky.
Wolfgang Munchau, ktorý píše stĺpčeky pre Financial Times, je za Grexit a odchod od eura, podľa jeho názoru mal Tsipras „okamžite odísť" a nepokračovať v rokovaniach s veriteľmi Grécka.
V britskom Guardiane, svoje názory zverejňuje aj David Blanchflower, britský ekonóm a bývalý člen Menového výboru Bank of England. "Gréci už majú plné zuby nefungujúcich úsporných opatrení, ktoré mali poslúžiť podpore rastu, ale výsledkom je depresia horšia ako v roku 1930 v USA," argumentuje.
