oPeniazoch.sk, The Telegraph;TASR Foto: SITA
Svet sa bude musieť postaviť ďalšej globálnej finančnej kríze, za krach budú zodpovedné centrálne banky, ktoré nesprávne používajú svoju muníciu v snahe riešiť súčasné problémy z ostatnej krízy, varuje Banka pre medzinárodné platby.
BIS, takzvaná centrálna banka centrálnych bánk, opätovne spustila kritiku globálnej menovej politiky vo svojej výročnej správe v ktorej tvrdí, že centrálne banky cúvli do kúta po opakovanom znížení úrokovej sadzby, pred tým, ako by podporili svoje ekonomiky. Krehká svetová ekonomika je veľmi závislá od peňažnej politiky, ktorá podporuje dopyt a chýba viac tlaku na pokračovanie štrukturálnych reforiem.
Tieto nízke úrokové sadzby by mali nakopnúť ekonomické oživenie, povzbudzujú ale k nadmernému riskovaniu. Rast sa ale často obrátil do krachu, na čo politici reagovali s ešte nižšími sadzbami.
"Pretrvávajúce mimoriadne nízke sadzby len odrážajú reakciu centrálnych bánk a účastníkov trhu na nezvyčajne slabé pokrízové oživenie, je to tápanie v tme pri hľadaní nových istôt," povedal Claudio Borio, šéf menového a ekonomického oddelenie BIS.
Záplava lacných peňazí vyvoláva prudký vzostup dopytu a pravdepodobne povedie k nepriaznivým ekonomickým dôsledkom. Výsledkom bude príliš veľa dlhov, príliš málo rastu a príliš nízke úrokové sadzby. "Stručne povedané, nízke sadzby splodili ešte nižšie sadzby." BIS varovala, že úrokové sadzby sú už dnes tak nízko a tak dlho, že centrálne banky už prostredníctvom nich nedokážu bojovať s ďalšou krízou.
"V niektorých prípadoch menová politika testuje svoje hranice až do takej miery, že ich posunutie je už nemysliteľné," píše BIS. Tvorcovia politík v eurozóne, ako Dánsko, Švédsko a Švajčiarsko pustili svoje úrokové sadzby pod nulu v snahe podporiť svoje ekonomiky, prispelo to k poklesu výnosov štátnych dlhopisov. Pokles výnosov dlhopisov do záporných hodnôt je "najviac neobvyklý vývoj" za posledný rok.
Mimoriadne nízke úrokové sadzby nie sú "novou rovnováhou," povedal Jaime Caruana, generálny riaditeľ BIS. Odmietol tak teóriu takzvanej "dlhoročnej stagnácie", čo niektorí ekonómovia považujú za dôvod pokračujúceho poklesu globálnej úrokovej sadzby. "Je pravda, že tam môžu byť sekulárne sily, ktoré kladú tlak na pokles rovnovážnych úrokových sadzieb, … my ale argumentujeme, že aktuálne nastavenie veľmi nízkych sadzieb nie je nevyhnutné, ani to nepredstavuje novú rovnováhu," povedal.
Pred rokom mnohí analytici predpokladali, že americký Fed a Anglická banka po raste ekonomík oboch krajín, sa rozhodnú zvýšiť základné úrokové sadzby. Nestalo sa tak. Začiatok cyklu obmedzovania prílevu lacných peňazí do ekonomiky sa odložil na neskoršie obdobie po nepriaznivých správach z ekonomiky a informáciách o pretrvávajúcej nízkej inflácii. Ekonómovia však odhadujú, že Fed už zvýši úrokové sadzby v septembri.
Nízke úrokové sadzby sú bežne symptómom veľkej slabosti, a to napriek pokroku, ktorý sa dosiahol po finančnej kríze z konca minulého desaťročia. Nízke úrokové sadzby skôr vytvárajú predpoklady k destabilizácii finančných trhov, podporujú rast dlhov a oslabujú možnosti ekonomického rastu. V správe sa konštatuje, že nízke úrokové sadzby smerujú k nízkym prírastkom ekonomiky.
Zlé ekonomické riadenie bráni rastu produktivity. Tento problém sa zhoršuje, takže dlhové bremeno je čoraz ťažšie uniesť. Napriek tomu politici sa až priveľmi spoliehajú na dočasný rast vyvolaný pomocou dlhov, než aby prijali bolestivé rozhodnutia, píše sa v správe BIS. Caruana tvrdí, že počas takýchto rastov sa pracovná sila a kapitál presúva do pomaly rastúcich sektorov s "dlhodobo negatívnym" vplyvom na rast produktivity. "Zlým spôsobom prerozdelená práca sa musí presunúť z týchto odvetví do iných častí ekonomiky," povedal.
BIS uviedla, že súčasný zmätok v Grécku je typický druh "toxického mixu" súkromného a verejného dlhu, ktorý sa používa ako riešenie ekonomických problémov, namiesto toho, aby sa presadzovali "nutne potrebné" štrukturálne reformy. Podľa Caruanu sa dnes politici musia zamerať viac na podporu ekonomiky a zavedenie správnych reforiem, nie pokračovať vo vytváraní dlhu, ktorý bude nevyhnutne podkopávať rast.
V správe sa tvrdí, že sa peňažná politika sa uprednostňuje už dlho. BIS, ktorá sídli vo švajčiarskom Bazileji, vydáva varovanie na túto tému už niekoľko rokov, ale jej rady sa neberú dostatočne do úvahy. A vzhľadom k tomu, že sa na tomto modeli prakticky nič nezmenilo, sa zrejme nedá očakávať, že by kríza z rokov 2008-2010 mala byť na dlhší čas tou poslednou. Rozdiel oproti tej nedávnej je v tom, že centrálne banky, ak rýchlo nezačnú zvyšovať sadzby, na čo im ale v súčasnom ekonomickom a politickom prostredí chýba odvaha aj argumenty, už nebudú mať v rukách tak silné nástroje podpory ekonomiky, akými disponovali pred 7 rokmi.
Chápete to správne, znie to ako vyhlásenie rozpoltenej osobnosti. Centrálne banky samy varujú pred tým, že ich politika, ku ktorej ale podľa svojho presvedčenia nemajú alternatívu, môže byť jedným zo základov ďalšie krízy.
