oPeniazoch.sk, Natixis;patria Foto: SITA
O kapitalizme zameranom na dlhé obdobie môžeme hovoriť v prípade, že vedenie firiem sleduje najmä dlhodobé ciele a ich akcionári nie sú len krátkodobými špekulantmi, ale držia akcie niekoľko rokov. Opakom tohto kapitalizmu môže byť "finančný" kapitalizmus, kde sa manažment firiem orientuje najmä na krátkodobé výsledky, akcionárov zaujímajú len okamžité zisky.
Zvyčajne sa tvrdí, že finančný kapitalizmus vedie k podinvestovaniu korporátneho sektora, vrátane nedostatočných výdavkov na výskum a vývoj. K tomu by mal podporovať aj rizikovejšie financovania a viesť k nižšiemu rastu produktivity a nižšiemu potenciálnemu rastu. Naším cieľom by teda podľa podobných argumentov mala byť podpora "dlhodobého" kapitalizmu, ktorý by mal zabezpečovať stabilnejšie financovanie a investormi. Opiera sa ale celá táto teória o realitu?
Odpoveď môžeme nájsť v porovnaní výšky investícií a výdavkov na výskum a vývoj v Spojených štátoch, ktoré reprezentujú finančný kapitalizmus a v Nemecku, reprezentujúce dlhodobý kapitalizmus. Rovnako tak môžeme porovnať investície a výdavky na výskum a vývoj u firiem, ktoré sa obchodujú na akciovom trhu a majú teda bližšie k finančnému kapitalizmu, s firmami, ktoré sa takto neobchodujú.
Americké firmy majú tiež výrazne menej dlhu ako firmy nemecké, pomer korporátneho dlhu k HDP dosahuje v USA asi 43 %, zatiaľ čo v Nemecku približne 80 %. A zatiaľ čo výdavky na výskum a vývoj sa nachádzajú v oboch krajinách približne na rovnakej úrovni, rast produktivity je oveľa silnejší v USA. Pohľad na francúzsky korporátny sektor ukazuje, že obchodované spoločnosti investujú viac a sú ziskovejšie než spoločnosti neobchodovateľné, majú ale aj viac dlhu. Celkovo sa teda zdá, že finančný kapitalizmus je efektívnejší ako kapitalizmus dlhodobý aj napriek tomu, že teória tvrdí opak.
