oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA
V románe Davida Mitchella "Number9Dream," hovorí pacient svojmu psychiatrovi, že stvoril svet, ale Belgicko na mape nie je, rovnako ho nenájdete ani v spomienkach ľudí. V tejto súvislosti by stálo za úvahu porozmýšľať o tom, čo by sa stalo, ak by Grécko náhle zmizlo z našich radarov.
Jedného rána by sme sa prebudili a na webových stránkach by nebola jediná grécka správa, žiaden príbehy na twitteri, ani žiadna zmienka o Grécku v európskych dokumentoch a v štatistikách Eurostatu. Pri pohľade na mapu by sme videli krajinu s názvom Hellas, vyčnievajúcu do Stredozemného mora na juhu Bulharska, Macedónska a Albánska. Bola by to len ďalšia balkánska krajina.
Grécky guvernér centrálnej banky Yannis Stournaras varoval, že ak sa Grécko s veriteľmi nedohodne, pravdepodobne bude nasledovať odchod z eurozóny, a potom, "s najväčšou pravdepodobnosťou" aj z Európskej únie. To, čo vyslovil však vôbec nemusí byť tak bolestivé. V skutočnosti ide o fantómovú bolesť pochádzajúcu z ľútosti a vyprchnutia nádejí. Ekonomicky by Stournarasov scenár vôbec nemal byť nočnou morou pre každého.
"Ak by grécke akcie, grécke dlhopisy a grécky HDP zmizli, iste by to bola tragédia, ale nie epických a globálne ničivých rozmerov," poukázal prednedávnom na situáciu Tim Edwards, riaditeľ S&P Dow Jones indexu. To preto, že kombinovaná voľná kapitalizácia gréckeho akciového trhu, čo je zhruba 19 miliárd eur, predstavuje len 0,2 percenta akciového trhu EÚ. Grécky HDP je 1,5 % z HDP EÚ a vývoz a dovoz je na úrovni asi jedného percenta objemu EÚ. No a je tam ešte samozrejme dlh 324 miliárd eur, ale len veľmi malá jeho časť je trhová, alebo likvidná.
Väčšina dlhu je dlhom voči európskym vládam. Ak sa Grécko omešká s vyplatením týchto dlhov, bude to mať samozrejme politické dôsledky, ale nikto sa neocitne na mizine. Žiadny európsky štát nebude schopný upraviť si svoj rozpočet na základe chýbajúcich gréckych úrokových platieb, ktoré už boli odkladané 10 rokov. Pokiaľ ide o istiny úverov, mohlo by byť jednoducho považované za fixné náklady spojené s nepatrnými nákladmi na financovanie Európskeho nástroja finančnej stability. Pokiaľ ide o zostávajúcich súkromných veriteľov, tí poznali riziko do ktorého z dlhodobého hľadiska šli a pravdepodobne kvôli tomuto obchodu nepôjdu hore bruchom. Hoci…
Ak by Grécko, ako členský štát EÚ, jednoducho zmizlo a znova sa objavilo ako Hellas, nebolo by už v EÚ, pričom dlh by sa vymazal. Šlo by o rovnaký scenár ako v prípade krajín, ktoré sa objavili po rozpade Sovietskeho zväzu. Aj oni mali čistý stôl, pretože Rusko prevzalo zodpovednosť za ich dlhy. Tam to bolo predsa viac o psychologických dopadoch, vrátane padlej veľmoci čo do dnes nevie rozchodiť množstvo Rusov a prerozdelenie dôvery na trhoch. EÚ je asi schopná lepšie zvládnuť tento prerod, než Rusko na začiatku 90. rokov. Je ekonomicky oveľa silnejšie a osvietenejšie v informáciách o tom, ako svet funguje. Tým, že by sa EÚ zbavila Grécka, poslala by jasnú správu nielen súčasným, ale aj budúcim členom, že tu fungujú nejaké štandardy.
Grécko by sa tak mohlo vybrať vo svojej ceste samostatne, už ale už oveľa lepšie vybavené vďaka tomu, čo premiér Alexis Tsipras nazýva "katastrofálnou politikou" diktovanou veriteľmi. Jeho krajine to ale pomohlo vybudovať dobrý základ pre rast. Zsolt Darvas z Bruegel think tanku so sídlom v Bruseli hovorí, že grécky trh práce je teraz oveľa flexibilnejší ako nemecký a že úpravy jednotkových mzdových nákladov a jednoduchosti podnikania urobili krajinu potenciálne viac konkurencieschopnou. Okrem toho, obchodovateľný sektor (vrátane poľnohospodárstva, výroby, dopravy a cestovného ruchu) teraz tvorí väčší podiel gréckeho hospodárstva, než ten nemecký. Sú to práve neobchodovateľné sektory, najmä výstavba a financie, ktoré tiahnu Grécko smerom dole. Nová post-default krajina Hellas, by sa mohla pokúsiť o nápravu devalváciou meny a znárodnením bankového sektora, ako to urobil Island, navyše za potlesku všetkých zúčastnených, vrátane Medzinárodného menového fondu.
Darvas píše, že rast implikovaný štrukturálnymi zmenami v gréckej ekonomike by bol podmienený komplexnou dohodou s veriteľmi. Nie je jednoduché predstaviť si, čo by sa zmenilo, ak by takáto dohoda neexistovala. Samozrejme, Hellas by mal ťažkosti s financovaním samého seba zvýšením úveru, ale mohlo by ťažiť z väčšej sebadôvery. Vlády by boli nútené k väčšej fiškálnej zodpovednosti, ak by "priatelia", ako je ruský prezident Vladimír Putin, neboli tak horliví v poskytovaní finančnej pomoci. Otázne je, či si to vôbec Rusko môže dovoliť.
V každom prípade, mnohé európske krajiny dokážu prežiť mimo eurozóny a EÚ. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by Grécko nemalo urobiť to isté. Ak sa dokáže zbaviť svojho dlhového zaťaženia, mohlo by to stáť za to.
