Verejné výdavky SR do roku 2060 porastú piatym najrýchlejším tempom v EÚ

Verejné výdavky Slovenska do roku 2060 porastú piatym najrýchlejším tempom v Európskej únii, a to o 4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Za zvýšením výdavkov sú pritom najmä nadpriemerne rýchlo rastúce výdavky na dôchodky a tretie najrýchlejšie rastúce výdavky na zdravotníctvo. Vyplýva to z nedávno zverejnenej správy Európskej komisie (EK) o starnutí populácie v únii, ktorú analyzoval aj Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií.
Podľa rizikového scenára EK by tento nárast mohol dosiahnuť 9,3 % HDP a byť vôbec najvýraznejší v celej EÚ. Prepočty IFP však ukazujú, že riziko môže byť aj pozitívne. „Vhodnými štrukturálnymi reformami s pozitívnym vplyvom na penzijný systém bude nárast pomalší o 1,6 % HDP,“ vyčísľuje inštitút. Celková hodnota výdavkov citlivých na starnutie by mala byť v roku 2060 porovnateľná s ostatnými krajinami vo V4 a pod priemerom EÚ.
Za zvýšením výdavkov sú najmä nadpriemerne rýchlo rastúce výdavky na dôchodky (o 2,2 % HDP) a tretie najrýchlejšie rastúce výdavky na zdravotníctvo (o 2,0 % HDP). „Penzijné výdavky budú ešte jednu generáciu mierne klesať, nárast výdavkov na zdravotníctvo začne už v blízkej budúcnosti,“ avizuje IFP s tým, že reforma dôchodkov ozbrojených zložiek aj penzijná reforma z roku 2012 dlhodobej udržateľnosti pomohla.
Podľa novej demografickej prognózy Eurostatu bude Slovensko v sledovanom období starnúť najrýchlejšie v EÚ, pričom pomer populácie starších na populácií v aktívnom veku sa viac ako strojnásobí. V celej únii sa priemerne zdvojnásobí a v ostatných krajinách V4 sa zvýši približne 2,5-násobne. „Kým dnes na 100 Slovákov v aktívnom veku 15-64 rokov pripadá 19 ľudí vo veku 65 rokov a viac, v roku 2060 ich bude takmer 66,“ vyčísľuje IFP.
Výdavky na penzie sa do roku 2060 zvýšia o 2,2 % na 10,7 % HDP, výrazne nad priemerom EÚ. Relatívne ešte výraznejší, tretí najvyšší nárast v únii zaznamenajú zdravotnícke výdavky, a to o 2 % na 7,7 % HDP. „Výdavky na školstvo a dávky v nezamestnanosti by sa mali v budúcnosti naopak znižovať. Aktuálna projekcia predpokladá ich pokles o 0,5 % HDP,“ dodáva inštitút.

Súvisiace články

Aktuálne správy