oPeniazoch.sk, SITA
Spotrebiteľ by mal dostať právo na odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie bez uvedenia dôvodu, a to do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Vyplýva to z návrhu zákona o úveroch na bývanie, ktorý dalo ministerstvo financií do pripomienkového konania. Finančný analytik portálu financnykompas.sk Maroš Ovčarik v tom vidí problém. „Neviem si reálne v praxi predstaviť situáciu, že klient kúpi byt, podpíše úverovú zmluvu a kúpnu cenu zaplatí z úveru. Čo by sa dialo, keby následne odstúpil od zmluvy a predávajúci by mu nevrátil kúpnu cenu. Zároveň na katastri už bežia úkony smerujúce k zmene vlastníckeho práva. Takéto situácie by mohli viesť ku komplikovaným súdnym sporom,“ domnieva sa Ovčarik.
Cieľom návrhu zákona je implementovať eurosmernicu o úveroch na bývanie do slovenského právneho poriadku. Majú sa ustanoviť podmienky pri poskytovaní úverov na bývanie, postupy a informácie pred uzatvorením zmluvy a jej náležitosti, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním úveru na bývanie. Zákon zavádza povinnosť záujemcu o úver informovať o parametroch úveru, a to na novom formulári ESIS. „Súhlasím so zámerom zvyšovať informovanosť klientov, ale nie na úkor zrozumiteľnosti. Keď som si pozrel na povinné údaje z formulára, neviem si reálne predstaviť, že klient obehne päť bánk, v každej dostane v lepšom prípade desaťstranový formulár plný faktografických informácia a tieto si má potom porovnať,“ uviedol Ovčarik.
Návrh zákona sa zameriava aj na stanovenie podmienok posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa, čím sa má docieliť právne zakotvenie prirodzeného záujmu veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Veriteľ nesmie podľa návrhu posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie iba na základe toho, že hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru. Prijatím návrhu zákona sa upraví aj predčasné splatenie úveru na bývanie, zmena meny a prístup k postupom mimosúdneho vybavovania sťažností, reklamácií a nápravy v prípade urovnávania sporov medzi veriteľom a spotrebiteľom, ako aj medzi finančným agentom a spotrebiteľom.
Veriteľ je povinný na účely poskytovania úverov na bývanie a posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver poskytovať údaje o úveroch na bývanie aspoň do jedného elektronického registra údajov. „Vítam povinnosť bánk aktívne pracovať s úverovým registrom. Hlavne pri žiadosti o úver do registra nahliadať a v prípade zamietnutia žiadosti informovať klienta aj o konkrétnych dôvodoch zamietnutia,“ povedal Ovčarik. Európska smernica má podľa neho ambíciu zaviesť a zvyšovať finančné vzdelávanie ľudí. „Tento zákon si však cestu uľahčil tým, že síce zvyšuje rozsah poskytovaných informácii, ale niektoré v praxi kvôli neprehľadnosti viac uškodia, ako pomôžu,“ uzavrel Ovčarik.
