Rast úverov v KSVE sa zrýchľuje

Banky v strednej a východnej Európe môžu v nasledujúcich štyroch rokoch očakávať zrýchlenie rastu úverov, s výnimkou Ruska, kde sa predpokladá hromadenie zlých, nesplácaných pôžičiek a prudký pokles nových úverov, čo sa negatívne odrazí na ich zisku na ruskom trhu. Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na analýzu Raiffeisen Bank International (RBI).
Podľa nej sa tempo rastu úverov vo východoeurópskych členských štátoch Európskej únie a na Balkáne v rokoch 2015 až 2019 zvýši medziročne o viac ako 8 %.
Analytici RBI v správe konštatujú, že poľský, český a slovenský bankový trh budú aj naďalej najrýchlejšie rastúcimi trhmi v regióne. Už čoskoro môže dôjsť aj k obratu k zlepšeniu na maďarskom a rumunskom trhu.
V regióne majú dominantné postavenie dcéry západoeurópskych bánk Raiffeisen, UniCredit SpA, Société Générale a Erste Group. Po kríze v roku 2008, keď boli banky nútené pristúpiť k reštrukturalizácii, sa teraz môžu tešiť na ovocie svoje práce.
Tempo rastu úverov v krajinách strednej aj východnej Európy (KSVE) sa však nevráti na úroveň pred krízou a prvýkrát od roku 2000 bude nižšie ako v západnej Európe, pripomína RBI.
Čo sa týka strednej Európy, Raiffeisen očakáva v rokoch 2015 – 2019 najstrmší nárast úverov v Poľsku, medziročne v priemere o 8,8 %, po ktorom nasledujú Slovensko, Česko a Maďarsko, kde objem úverov v uplynulých rokoch výrazne klesol.
V juhovýchodnej Európe očakáva RBI najväčší nárast úverov v Rumunsku, medziročne o 12,4 %, čo nie je ani tretina zo zhruba 40-% tempa ich rastu v predkrízových rokoch.
Zisky západných bánk z KSVE sú však naďalej pod veľkým tlakom, čiastočne v dôsledku čoraz väčšej konkurencie na tamojších trhoch, a v prípade Poľska a Švajčiarska čelia banky potenciálnym stratám v dôsledku politickej regulácie hypoték denominovaných vo švajčiarskych frankoch.
Samostatnou kapitolou je Rusko, kde rast úverov vyjadrených v rubľoch klesol tento rok pod hranicu 10 % a podiel zlých úverov sa oproti koncu minulého roka viac ako zdvojnásobil na 8 %. Dôvodom bolo oslabenie rubľa a sankcie Západu proti Moskve za anexiu Krymu a podporu ruských separatistov.

Súvisiace články

Aktuálne správy