oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Ekonómovia sa stále viac prikláňa k názoru, že nižšia svetová produktivita je jednou z najväčších hrozieb pre lepšiu životnú úroveň v bohatých aj v chudobnejších krajinách. Fakt, že firmy stále menej efektívnejšie premieňajú pracovnú silu a materiálne vybavenie na tovar a služby, začína robiť starosti aj politikom v mnohých krajinách sveta.
Šéfka americkej centrálnej banky (Fed) Janet Yellenová v piatok uviedla, že slabšia produktivita v USA je príčinou "vlažného nárastu miezd" v posledných rokoch. Britský minister financií George Osborne minulý týždeň stanovil vyššiu produktivitu ako najvýznamnejší ekonomickú prioritu novej britskej vlády. "Záleží na nej náš budúci blahobyt," uviedol.
Produktivita práce rástla v uplynulom roku najpomalšie od začiatku tisícročia. Vyplýva to z údajov nezávislého analytického strediska Conference Board, ktoré citoval ekonomický denník Financial Times. Spomalenie produktivity je podľa správy zrejmé vo všetkých oblastiach sveta. Rýchlejší rast v uplynulom roku zažili iba India a subsaharská Afrika.
Tempo rastu produktivity, vyjadrené ako výkon na pracovníka, vlani celosvetovo spomalilo na 2,1 percenta v porovnaní s ročným priemerom za obdobie 1999 až 2006, ktorý predstavoval 2,6 percenta. Celková produktivita faktorov, ktorá zohľadňuje aj úroveň zručností a investícií či počet pracovníkov, klesla vlani o 0,2 percenta, uviedol podľa denníka FT hlavný ekonóm Conference Board Bart van Ark. "Je to celosvetový jav, a tak ho musíme brať veľmi vážne," podotkol.
V správe, ktorá bude zverejnená v júni, Conference Board tvrdia, že pomalší rast produktivity je len čiastočne spôsobený opicou po hospodárskej kríze rokov 2008-2009. Jav podľa organizácie odráža hlbšie ekonomické problémy. Na presnej príčine pomalšieho rastu sa ale ekonómovia podľa FT nezhodujú. Optimistickejšie výklady sa zameriavajú na samotnú krízu, kvôli ktorej firmy obmedzili investície do lepších technológií a procesov.
Van Ark ale upozorňuje na všeobecnejšie trendy. Rozvíjajúce sa trhy sa blížia hraniciam jednoduchého rastu, za ktorým stálo dobiehanie technologického náskoku. Vyspelé ekonomiky sa naopak zameriavajú na služby, kde je priestor k výraznému rastu efektivity menšie.
Nové technológie sa potom zameriavajú na spotrebiteľské výrobky, vďaka ktorým sa ľudia majú lepšie, kvantitu alebo efektivitu ich pracovnej činnosti ale nevyhnutne nezlepšili. Podľa van Arka takisto existujú náznaky rastúcej regulačnej záťaže, to je však "ťažké preukázať". Existuje vraj naopak málo dôkazov, že za spomalením stojí lenivosť alebo nevýkonnosť pracovníkov. Podľa ekonóma je "niečo zle" v spôsobe, akým firmy nabádajú svoju pracovnú silu na to, aby mala vyššiu produkciu, citoval ho denník.
