oPeniazoch.sk, Colosseum Foto:SITA
Zo zlepšujúceho sa postoja k investovaniu do zlata západných investorov profitujú najmä burzovo obchodované fondy. Tie zaznamenali prvý pozitívny prílev kapitálu od konca roku 2012.
Dopyt
Podľa dát Svetovej rady pre zlato (WGC) klesol celosvetový dopyt po zlate v prvom štvrťroku tohto roka o 11 ton v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku. Pokles teda predstavuje 1 % na celkových 1 079,3 tony. V sektore šperkárstva rast dopytu v Indii, Spojených štátoch a Ázii dorovnával prepad v Číne, Turecku, Rusku a strednej Európe. Výsledkom bolo medziročné celosvetové zníženie dopytu v sektore šperkárstva o 3 % na celkových 600,8 tony. Investície do zlatých mincí a prútov zaznamenali v globále medziročný pokles o 10 %. Celkový investičný dopyt po zlate dosiahol 278,8 tony.
Dopyt čínskeho šperkárskeho priemyslu klesol medziročne o 10 %. Za oslabením stojí pokles čínskeho hospodárstva, ktorý mal vplyv na spotrebiteľský záujem o šperky. Avšak prvý štvrťrok minulého roka bolo z tohto pohľadu rekordný a vtedy dopyt dosiahol celkových 236 ton.
Situácia v Turecku je podobná. Turecká líra sa dostala pod tlak vďaka zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam, čo spôsobilo odliv investorov z tureckej meny, a vďaka tomu cena zlata na miestnom trhu vystúpila do blízkosti rekordných úrovní. Počas prvého štvrťroka cena vystúpila takmer na 100 tureckých lír za gram zlata. Dopyt v šperkárstve klesal na najnižšiu úroveň od konca roku 2012 na celkových 10,4 tony. Na druhej strane množstvo recyklovaného zlata vzrástlo medziročne o 21 % na 85 ton. Množstvo investičného zlata tu pokleslo o 7 ton.
India, vďaka predchádzajúcim slabším obdobím, zaznamenala v šperkárstve nárast záujmu o 22 %. Prvý štvrťrok minulého roka bolo totiž v znamení colnej prirážky na dovoz zlata a blížiacich sa volieb, ktoré znamenali neistotu v ďalšom vývoji hospodárstva. Za prvý kvartál tohto roka sa tak dopyt dostal na celkových 154,7 tony. Na druhej strane investičný dopyt z radov indických investorov klesol na šesťročné minimum. Pozitívne výnosy generované domácim akciovým trhom sa ukázali ako atraktívna alternatíva k zlatu.
Spojené štáty už tretí rok po sebe vykazujú v šperkárstve opatrné oživenie a medziročne tu dopyt vzrástol o 1 tonu. Avšak dopyt po minciach a prútoch klesol na sedemročné minimum, keď predstavoval 9,9 tony. Veľká Británia je odrazom amerického trhu a situácia je tu teda podobná. Dopyt v šperkárstve v Británii pridal o 4 % a záujem o investičné zlato sa z celoeurópskeho pohľadu sa zdvihol o 16 %.
Banky
Centrálne banky a štátne inštitúcie sú zárukou stability, čo sa týka dopytu po žltom kove. Medziročne ich záujem zostáva nezmenený a celkom dosiahol 119,4 tony. Základným ťahúňom ich záujmu o zlato je diverzifikácia. Mnoho centrálnych bánk je totiž stále vystavených malému počtu rezervných mien a k zlatu sa preto obracia ako na zaisťovací prvok proti menovým pohybom. Napríklad ruská chuť po žltom kove zostáva zdravá. Celkové štvrťročné nákupy ruskej centrálnej banky mierne presiahli 30 ton a jej celkové zlaté rezervy tak dosahujú 1 240 ton.
Ponuka
Celosvetová ponuka zlata sa medziročne zmenila len mierne. Banská produkcia vzrástla o 2 % na celkových 729,2 tony. Severoamerické bane generovali nárast približne 9 %, čo predstavuje obrat po dvoch rokoch poklesu. Recyklácia kovu klesla v porovnaní s prvým kvartálom 2014 o 3 % na 355,1 tony. Množstvo recyklovaného zlata v Európe a USA naďalej klesá a to vďaka zlepšujúcim sa ekonomickým podmienkam.
Autorom je Petr Habiger, portfólio manažér Colosseum a.s.
