Európske regulované oligopoly nedokážu vytvoriť hodnotu

, Colosseum Foto:SITA

Regulované spoločnosti, do ktorých významne zasahuje štát, za posledných desať rokov akcionárom príliš radosti nepriniesli.

V Európe je potrebné rozlišovať medzi dvoma typmi podnikov. Jednak sú to korporácie, ktoré pôsobia na voľnom neregulovanom trhu, do rozhodovania ktorých nezasahuje štát a ktoré sú vystavené trhovej konkurencii. Tieto firmy sú schopné participovať na celoeurópskej integrácii, oslovujú nové trhy, presúvajú výrobu do lacnejších častí Európy a sú pod tlakom akcionárov, ktorí ich tlačia do efektívnej alokácie kapitálu. Na druhej strane tu máme vysoko regulované sektory, pre ktoré sú typické kľúčové zásahy štátu (v energetickom sektore napr. vplyv na ceny emisných povoleniek, odklon od jadrovej energie, zmeny podpory obnoviteľných zdrojov, v bankovom sektore potom napr. vyššie regulačné požiadavky na kapitál, atď.). Tieto korporácie fungujú v silne oligopolistickom prostredí a ich snaha smeruje skôr k dobývaniu renty, než k snahe zvyšovať akcionárske hodnoty cez  nové produkty, zvyšovanie produktivity a kreatívnej deštrukcii.

Ak sa pozrieme na graf nižšie, je zrejmé, že pre dlhodobého investora je lepšie vsadiť na kartu široko diverzifikovaného portfólia kreatívnych podnikov, ktoré pôsobia vo voľných trhových sektoroch. Tieto firmy aj napriek kríze a volatilite dokázali zvýšiť zisky na akciu a rast. Naopak regulované spoločnosti, do ktorých významne zasahuje štát, za posledných desať rokov akcionárom príliš radosti nepriniesli.

Ďalšou možnosťou, ako nahliadnuť na uvedenú diskrepanciu medzi voľnými a regulovanými sektormi, je porovnať celkovú výkonnosť akcií v závislosti na trhovej kapitalizácii. Malé európske firmy, typicky neregulované, dokázali za poslednú dekádu poraziť tie veľké o 5,2 % ročne, keď priniesli ročné zhodnotenie 9,6 % p.a. v porovnaní s ročnou výkonnosťou 4,4 %  pre európske large caps, ktoré sú často typickými predstaviteľmi regulovaných sektorov. Tento nadvýnos pritom small caps dosiahli s mierne nižšou volatilitou. Ročná štandardná odchýlka malých európskych akcií bola 22,2 %, zatiaľ čo mid caps so sebou prinášali volatilitu na úrovni 27,7 %. Large cap spoločnosti mali potom mesačnú smerodajnú odchýlku 26,7 %.

 Aktuálne je možné malé európske spoločnosti obchodovať za 17 násobok očakávaných ziskov, zatiaľ čo veľké spoločnosti sa obchodujú za 16 násobok očakávaných ziskov. Ak teda chce investor vstupovať do akciových pozícií teraz s výhľadom na budúce desaťročie, z pohľadu valuácií by sa nemal báť nadvážiť sektory ako sú IT, spotrebiteľský sektor a priemyselné podniky. Tieto sektory s takmer dvojnásobnou návratnosťou vlastného kapitálu (ROE) si totiž kúpi za takmer rovnaký násobok ziskov.

 

Autorom je Jan Kaška, akciový analytik Colosseum a.s.

Súvisiace články

Aktuálne správy