oPeniazoch.sk, ČTK;iHNed Foto: SITA
Grécka vláda zaplatila Medzinárodnému menovému fondu sumu 750 miliónov eur, deň pred jej utorkovom termínom splatnosti. Oznámili to v pondelok agentúre Reuters dvaja činitelia gréckeho ministerstva financií.
"Platobný príkaz pre MMF bol vydaný," povedal jeden z činiteľov. Aténam teraz rýchlo dochádza hotovosť a s každým novým termínom splatnosti sa objavujú pochybnosti, či vláda dlh uhradí. Grécka vláda ale už vopred vylúčila, že by chcela pri pondelňajších rokovaniach s Euroskupinou v Bruseli využiť hrozby nezaplatenia dlhu voči MMF k nátlaku na uvoľnenie sľúbených úverov.
Eurozóna v marci schválila štvormesačné predĺženie záchranného programu pre Grécko, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur ale pozastavila do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády. Juhoeurópska krajina pritom tieto peniaze nutne potrebuje na odvrátenie hrozby platobnej neschopnosti.
Obe strany rokujú o gréckom pláne reforiem bezvýsledne už tri mesiace. Grécka vláda sa zdráha zaviazať sa k reformám, ktoré by po piatich rokoch krízy viedli k naštartovaniu ekonomického rastu a zabezpečili pritom rozpočtovú disciplínu. Zatiaľ sa Grécku nepodarilo získať 7,2 miliardy eur zo záchranného programu. V spoločnom vyhlásení ministri iba vyzdvihli to, že sa rokovania posúvajú, ale riešenie otázok potrebuje viac času aj snahy.
Podľa ministra financií Janisa Varoufakisa je dohoda s Euroskupinou, teda ministrov financií krajín eurozóny, dosiahnuteľná možno "už v niekoľkých najbližších dňoch". Ľudia blízki rokovaniam to však tak optimisticky nevidia. "Vidíme jasné zlepšenie v procesných otázkach, ale kvalita obsahu sa stále nezlepšuje," uviedol minister financií Peter Kažimír. Naznačil, že sa ministri možno za pár dní znova stretnú na mimoriadnej schôdzke. "Nie je to žiadna veľká veda. Peniaze pre Grécko sú k dispozícii, musia len urobiť to, čo sľúbili na rokovaniach euroskupiny," napísal.
Najpozoruhodnejšie na zasadnutí boli slová nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho, ktorý sa vyjadril nečakane ústretovo k možnému gréckemu referendu o ekonomických reformách a úsporách. Podľa ministra by takéto hlasovanie, ktorého možnosť už niektorí grécki predstavitelia signalizovali, malo zmysel. Vlády krajín eura už dávnejšie možnosť gréckeho referenda o reformách odmietali v obavách, že by to mohlo destabilizovať finančné trhy a spustiť masový výber vkladov z gréckych bánk. Keď v roku 2011 vtedajší grécky premiér Jorgos Papandreou také referendum navrhol, lídri Nemecka a Francúzska si ho pozvali na mimoriadnu schôdzku a dôrazne mu dohovorili, aby sa myšlienky vzdal. Vtedy ale v eurozóne vrcholila dlhová kríza, zatiaľ čo teraz sú finančné trhy v EÚ najstabilnejšie od finančnej krízy. "Ak sa grécka vláda domnieva, že musí usporiadať referendum, potom nech to urobí," povedal Schäuble. "Mohlo by byť nakoniec prospešné zistiť, či je grécky ľud pripravený prijať, čo je nevyhnutné, alebo či chce niečo iné," dodal.
Gréci nechcú ustúpiť napríklad v znižovaní dôchodkov alebo v reforme pracovného trhu. Atény tvrdia, že už ustúpili dosť, a teraz je rad na eurozóne. "My ale nelipnete na tom, aby Grécko muselo znižovať dôchodky alebo vykonávať konkrétne reformy pracovného trhu. Musí nám ale predstaviť alternatívne oblasti, vďaka ktorým zvýši nezamestnanosť a zlepší situáciu verejných financií," povedal po stretnutí eurokomisár pre ekonomické a finančné záležitosti Pierre Moscovici.
Záchranný program veritelia predĺžili do konca júna. Ak Grécko navyše nechce čeliť ďalšej vlne výberov z bánk, malo by mať dovtedy vyjednaný už tretí záchranný balík. Podľa španielskeho ministra financií bude Grécko potrebovať požičať ešte zhruba 30 až 50 miliárd eur. Podľa šéfa Euroskupiny Jeroena Dijsselbloema sa ale začnú ministri o ďalšej pomoci baviť, až keď skončia súčasné rokovania.
Podľa prieskumov verejnej mienky je 66 percent Grékov pre uzatvorenie dohody s veriteľmi a 31 percent preferuje s veriteľmi "bojovať".
