oPeniazoch.sk, Politico Foto: SITA
Niektorých lobistov v Bruseli museli na okamih nové pravidlá Európskej únie ohľadom transparentnosti zaskočiť. Na prvý pohľad sa zdá, že sú preč tie časy, kedy pracovali pekne v tieni, aby presvedčili o svojej pravde vybraných úradníkov. To bolo ale ešte pred tým, než na scénu vstúpil Jean-Claude Juncker a vyzval k väčšej transparentnosti.
Žiaden strach, napriek novým pravidlám, je podľa odborníkov ešte stále veľa medzier, ktoré sa dajú zneužiť. V niektorých ohľadoch sú teda staré dobré časy aj dnes stále prítomné.
Juncker ešte počas svojej kampane na prezidenta Európskej komisie v minulom roku sľúbil sprísniť lobistické pravidlá, ktoré sa veľmi ľahko zneužívali. Transparentnosť sa do centra pozornosti dostala po škandále v roku 2012, keď vyšlo najavo, že John Dalli, komisár pre zdravie, sa vybral na neohlásenú schôdzku do kaviarne, kde sa stretol s tabakovým lobistom. V tom čase práve Komisia pripravovala tabakovú legislatívu. Teraz, pod „vládou“ Junckera sa doteraz spiaci register transparentnosti EÚ opäť dostal na svetlo. Komisári majú zakázané stretnutia s lobistami, politický personál a vyšší úradníci musia hlásiť svoje vzťahy s tými, ktorí by ich chceli ovplyvňovať. Ale nový register transparentnosti nie je ani zďaleka ideálny. Komisia si je toho vedomá, pravidlá potrebujú ešte dotiahnuť, preto pracuje na ďalšom kole reforiem. Kým sa tak nestane, je tu päť spôsobov, ako celý systém obísť.
Najmite si právnika
Nemusí to byť žiaden Perry Mason. Potrebujete advokáta, ktorý má v tejto oblasti meno. Nájdete ich všade v Bruseli, v mnohých firmách ani nemusíte mať právnický titul, aby ste získali seniorskú pozíciu na právnom oddelení. Ale prečo si vlastne najať právnika a nie rovno lobistu? Právnici môžu chrániť identitu svojich klientov zatiaľ čo lobisti nie. V mnohých európskych jurisdikciách by mohli byť právnici vylúčený z advokátskej komory, ak by odhalili informácie o svojich klientoch. Kritici tejto praxe poukazujú na konkurenčnú výhodu, advokát poskytuje všetky služby lobistu. "Myslíme si, že by podmienky mali byť rovnaké, sme presvedčení, že by to mali robiť rovnakým spôsobom, ako to my," tvrdí James Stevens, z jednej z najväčších lobistických firiem v Bruseli. Výpovede lobistov „mimo záznamu“ sú už menej diplomatické. Celú situáciu považujú za "hanbu". V EÚ je definícia lobingu jednoznačná: "všetky činnosti, ktoré boli určené na pôsobenie – priamo alebo nepriamo – na politikov, výkonnú moc, a rozhodovania v inštitúciách EÚ." Niektorí právnici priznávajú konkurenčnú výhodu, ale údajne majú aj tak ruky zviazané kvôli európskym pravidlám. Problém podľa nich je samotný systém. "Mal by existovať povinný register, ktorý by umožnil, alebo nás donútil, oznamovať tieto informácie o klientoch, to by nemal byť problém," hovorí Andreas Geiger, managing partner advokátskej kancelárie Alber & Geiger pre portál Politico. "Niečo také by vyhnalo všetky čierne ovce z trhu a mali by sme oveľa viac klientov." Rastúci počet bruselských právnikov tvrdí, že sú pripravení zverejniť informácie o svojich klientoch, ale požadujú záruky, že za to nebudú vylúčení z advokátskej komory. Na tom sa ale musí zhodnúť 28 členských štátov EÚ.
Netreba rúbať privysoko
Nové pravidlá transparentnosti vyžadujú, že komisári, ich politický personál a štátni úradníci na najvyššej úrovni, musia nahlásiť všetky stretnutia s lobistami. Ale to je ešte stále obrovský priestor na stretnutia s ľuďmi, ktorých nahlásiť nemusia. Mimovládne organizácie sledujúce lobing v Bruseli tvrdia, že obmedzenie požiadaviek na transparentnosť výhradne na generálnych riaditeľov zostáva Achillovou pätou celého systému. Asi majú pravdu. E-mailové správy počas tabakového lobovania v roku 2011 a 2012 ukazujú, že generálni riaditelia sa s vyššími štátnymi úradníkmi väčšinou ani nestretli. Aj keď boli často zaradení v korešpondencii do kópie. Jeden prominentný právnik a bývalý vysoký štátny úradník pre portál Politico vyhlásil, že toto je niečo, čo právnici chápu, ale lobisti nie. "Lobisti idú rovno za generálnym riaditeľom, ale prečo? Pretože sa chcú pochváliť svojim klientom, že sa stretli s významnými osobnosťami a že si tak robia svoju prácu dobre." Právnici ale pracujú inak. Všeobecne klienta nazývajú "referentom", ktorý počas prípravy politiky urobí konkrétne opatrenia a väčšinou stojí za všetkou odvedenou prácou. "Nie je pravdepodobné, aby sa generálny riaditeľ zapojil do takéhoto prípadu, on dokáže poskytnúť radu s vysokou úrovňou odborných znalostí, čakať od neho čokoľvek iné by bolo veľmi nezvyčajné." Napriek tomu, mnoho lobistov hovorí, že čas strávený s úradníkmi, ktorí pracujú na "malej dokumentácii," je dobre strávený za predpokladu, že pracujú v správnej oblasti.
Naplánujte si príležitosť
Rozhodnutie Komisie o povinnom hlásení stretnutí s lobistami, bolo schválené v novembri 2014. Opisuje "stretnutie", ako "bilaterálne stretnutie organizované z iniciatívy organizácie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby…, aby diskutovali o problém týkajúcom sa politík v Európskej únii". Nariadenie však dodáva, že táto formulácia sa nevzťahuje na "stretnutie čisto súkromné alebo sociálneho charakteru, alebo spontánne stretnutia." Práve "spontánnosť" stretnutia dáva lobistom určitý manévrovací priestor, najmä pri rokovaniach s členmi kabinetov. Stačí ak sa zúčastnia nejakej konferencie, ktorú, ako inak, usporadúvajú rôzne priemyselné komory. Istý lobista portálu Politico potvrdil, že stretnutia nemusia zahŕňať len pracovný obed, večeru alebo posedenie pri káve. Výmena vizitiek na konferencii, nájsť si kontakt v kabinete komisára, to je všetko, čo je potrebné. Zvyšok sa môže odohrať telefonicky alebo e-mailom. Osobný kontakt je strata času. V skutočnosti stretnutia komisárov monitorujú aj samotní lobisti, aby videli, čo robia ich konkurenti.
Ďalšou možnosťou je sledovať cestovný itinerár šéfky zahraničnej politiky EÚ Federici Mogheriniovej, ktorej úrad pre Politico potvrdil, že je viazaná pravidlami transparentnosti ako viceprezidentka Európskej komisie, ale to neplatí ak sa nachádza v zahraničí, alebo je mimo svojej kancelárie ako vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci.
Pýtajte sa k veľvyslancovi
Ak máte zdroje a trpezlivosť, žiadajte prijatie Radou EÚ. Rada, ktorá v ktorej prijímajú dôležité rozhodnutia ministri z 28 členských štátov EÚ, sa len veľmi málo prispôsobujú transparentnosti a chcú, aby to tak aj zostalo. Interné dokumenty ukázali, že Rada nemá v úmysle pridať sa do režimu transparentnosti, ak sa nakoniec vyvinie verejný tlak, rozšíri túto klauzulu len na svojich úradníkov. Lobistom je to ale jedno, úradníci Rady nemajú žiadny vplyv. Ovocím na dosah sú ale stáli zástupcovia. Ide o národné úrady členských štátov, ktorých veľvyslanci a ich zamestnanci robia väčšinu práce v teréne mimo zasadnutia Rady. Ešte väčšou korisťou sú diplomati, ktorí poznajú podrobnosti politiky zvnútra aj zvonku. Sú prístupní a čo je najdôležitejšie, sú v Bruseli. Ak je niečo kontroverzné v agende, ministri sa zvyčajne len ukážu na zasadnutiach Rady a podpíšu všetko, čo im títo reprezentanti predložia.
Sledujte komitológiu, činnosť výborov
Je to umenie implementácie politiky EÚ, ktorá bola podpísaná, zapečatená a odoslaná. Lobisti používajú toto slovo na "k" striedmo, leda že by chceli urobiť dojem na klienta. Ale samotný proces využívajú stále viac. Implementácia práva EÚ je ponechaná v Bruseli na eurokratov v podobe "delegovaných" osôb. To dáva úradníkom určitú voľnosť pri úprave smerníc tak, aby vyhovovali právnym alebo technickým požiadavkám členských krajín. Vytvára sa tým priestor na legislatívne doladenie, lobisti to vo svojom procese nazývajú ako "nástroj tvorby." Akty delegovaných sú nepriehľadné. Neexistuje žiadny verejný register ani žiadne webové stránky, ktoré by dokumentovali, kto čo robí. Inak povedané, lobisti si musia zistiť, aké zmeny právnych predpisov bude vyžadovať zavedenie delegovaných aktov. Následne po identifikovaní tých správnych ľudí ich kontaktovať, oficiálnych kontaktov je na webe zvyčajne dosť a cez nich ovplyvniť celý proces. Lobistom často vadí tvrdenie, že robia niečo zlovestného, ak sa zapájajú do tejto časti procesu. Často argumentujú, že jednoducho len využívajú príležitosť ponúknuť personálne podvyživeným oddeleniam reálne technické expertízy pri zavádzaní právnych predpisov. Ako by to boli všetko hlupáci, ktorí nevidia širšie politické súvislosti. Môžeme im dať za pravdu? Ťažko. Všetci sa na celý proces pozeráme zvonka, nemáme to odkiaľ vedieť.
