oPeniazoch.sk, CNN Money Foto: SITA
Čoraz ťažšie je pre Američanov vyliezť po ekonomickom rebríku. Tvrdí to Joseph Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. USA má jednu z najvyšších úrovní príjmových nerovností, patrí medzi najhoršie krajiny v rovnosti príležitostí. Podľa Stiglitza je pravdepodobnosť, že sa Američania dokážu posunúť dopredu závislá aj na príjmoch a vzdelaní ich rodičov.
Ľavicovo orientovaný Stiglitz prednáša na Kolumbijskej univerzite, najnovšie sa v médiách objavil vďaka propagácii jeho novej knihy, The Great Divide, čo je kompilácia jeho článkov publikovaných pre New York Times, Vanity Fair a ďalších.
Načasovanie krstu knihy nemohlo byť lepšie. Nerovnosť príjmov a ekonomická mobility sú horúcimi témami aktuálnych amerických prezidentských volieb. Kandidáti na oboch stranách ponúkajú svoje recepty na riešenie narastajúcich príjmových rozdielov. Stiglitz je jedným z niekoľkých ekonómov, ktorí o týchto otázkach hovorili s demokratickou prezidentskou nádejou, Hillary Clintonovou.
Stiglitz argumentuje, že príjmová nerovnosť v Amerike nie je len výsledkom pôsobenia trhových síl, ale aj politiky. Politiky zavedenej zákonodarcami a veľkými spoločnosťami, najmä po voľbách v ktorých zvíťazil Ronalda Reagana v roku 1980.
Poznamenal, že povojnová éra po druhej svetovej vojne bola prosperujúcou tak pre americkú ekonomiku, ako aj pre pracovníkov. Ale od tej doby mzdy stagnujú, stredný príjem klesá tam, kde sa nachádzal pred 40 rokmi. Medzitým mzda generálnych riaditeľov vzrástla na 300 násobok priemerného pracovníka, z pôvodného 30 násobku. Podľa Stiglitza navyše primárny živiteľ americkej rodiny má pracovné zaradenie s minimálnou mzdou a dospievajúca mládež si hľadá prácu na čiastočný úväzok.
Stiglitz tvrdí, že všeliekom na riešenie príjmovej nerovnosť nejestvuje. Za jeden zo spôsob, ako proti nej bojovať, je podľa neho znížiť monopolné postavenie firiem, čo by viedlo k zníženiu miezd.
